Ľudia si nechávajú ostrihať svoje vlasy, aby ich darovali na výrobu parochní.
Projekt nás ako regionálny týždenník zaujal najprv v spojitosti s Dominikou zo Senice, ktorá ho naštartovala. No dôslednejším zisťovaním informácií sme zistili, že za touto krásnou prácou stojí viac ľudí a vyžaduje si kopu času a energie. Tieto všetky veci sa však Mirke Džupinovej a Zdenke Vrbovej vracajú v podobe radosti a vďaky ľudí, ktorým takýmto spôsobom pomohli. O projekte nám porozprávala Mirka Džupinová.
Práca parochniarky je náročná. (zdroj: Archív VSS)Kto za projektom stojí? Povedzte nám niečo o vás.
– Za projektom stojím viac- menej ja (Mirka Džupinová) a Zdenka Vrbová – naša spolupracujúca kaderníčka.
V čase, keď vznikla kampaň, som pracovala pre Ligu proti rakovine ako PR manažérka a začala som projektu venovať viac a viac času aj mimo pracovnej náplne, keďže si to vyžadovalo naozaj veľa času. Spojila som sa s kaderníčkou Zdenkou, ktorá s vlasmi pracuje a tá mi veľmi pomohla pri kreovaní celého projektu, lebo moje myšlienky pretavila do reálnych možností.
Momentálne pracujem už pre inú spoločnosť tiež v oblasti PR projektov, no ostala som pri projektoch, ktoré chcú pomáhať ľuďom a, samozrejme, ani VSS som sa nechcela vzdať, keďže je to také naše dieťa. Liga proti rakovine nám však poskytla ďalšieho človeka – šikovné dievča Marti, ktorá má teraz na starosti komunikáciu s ľuďmi, pacientkami, zabezpečuje, aby sa parochne vyrábali a ľudia strihali. Ja som si ponechala celkovú koordináciu a Zdenka naďalej pracuje s vláskami, ktoré nám chodia.
Moje súkromie sa spája vo veľkej miere s mojou prácou, keďže pracovné hodiny v tejto oblasti sú veľmi flexibilné. A keď mám kúsok času pre seba, tak sa rada odreagujem na plavárni, bicykli, korčuliach alebo len obyčajnou prechádzkou po Bratislave a v kúte nejakej kaviarne s knihou v ruke.
Kedy projekt vznikol a čo bolo popudom k jeho vzniku?
– Projekt vznikol presne pred rokom. Nápad začať s týmto projektom vznikol tak, že nám volali ľudia z celého Slovenska, ktorí by radi darovali vlasy do parochne. Jednou z týchto ľudí bola aj Dominika, ktorá pochádza zo Senice. Tak sme začali zisťovať, či niečo podobné existuje a ak nie, ako by to bolo možné. Spojili sme sa s Dominikou, tá sa nechala v priamom prenose ostrihať v štátnej televízii a ďalej to už šlo akosi samo. Slováci sú úžasný národ.
Na Slovensku je tento projekt jedinečný, existujú podobné projekty alebo nadácie aj v iných štátoch?
– Trochu sme si robili prieskum, keď sme s projektom začínali. Viem, že v Amerike niečo podobné existuje, len to tuším, nie je taký boom ako u nás a aj systém výroby parochní je iný. VSS má vlastný systém výroby. Tým, že parochňa v sebe musí obsahovať vlásky od viacerých darcov a navyše aj niečo stojí, museli sme vyzbierať veľa vláskov, aby sme boli sebestační a nepotrebovali zbierať ešte aj peniaze od ľudí na výrobu parochne. Tým, že dostávame veľa vláskov, niektoré môžu byť použité ako materiál v parochni a vďaka niektorým môžeme tú parochňu zaplatiť. Tak sa teda použijú všetky vhodné vlásky do parochne pre nejakú pacientku.
VSS od nás prebralo už aj Česko a niečo podobné sa chystá v Poľsku. O viacerých takýchto projektoch nevieme, no dostávame občas vlásky aj zo Švajčiarska, Rakúska, Írska, Anglicka a podobne, takže sa očividne myšlienka projektu rozšírila aj za hranice a možno inšpirujeme ďalšie a ďalšie krajiny pre pomoc ľuďom s rakovinou týmto spôsobom.
Pomáhajú, resp. majú záujem darcovia vlasov pomôcť aj inak? Pýtajú sa, kde môžu prispieť finančne a pod. ?
– Veľmi dobrá otázka. Na začiatku projektu sme si povedali, že my si pýtame vlasy. Lebo ich potrebujeme. A žiadne ďalšie finančné zbierky robiť už nechceme. No občas sa stretneme s dámou, ktorá vie, že nemá vhodné vlasy. V tom prípade ponúkneme možnosť prispieť na konto Ligy proti rakovine. Liga robí okrem tohto projektu množstvo iných veľmi užitočných projektov, ktoré možno nie sú tak viditeľné pre zdravú verejnosť ako tento projekt, no to neznamená, že neexistujú a aj tie potrebujú občas finančne podporiť. Okrem toho ponúka Liga aj možnosť „výmeny parochní“. Občas sa nám ozvú ľudia, že majú parochňu, ktorá je nenosená, alebo nosená veľmi málo. V Lige tieto parochne zbierame a pacientky, ktoré si kúpu novej parochne nemôžu dovoliť, si môžu prísť vybrať parochňu priamo do Ligy proti rakovine.
Koľko ľudí sa zapojilo a približne vlasy od koľkých darcov bolo zatiaľ použitých?
– Zapojilo sa vyše 400 ľudí. Nevieme však povedať, koľko vláskov a od koho boli vlásky použité z niekoľkých dôvodov. Na výrobu parochne potrebujeme približne 300 g vlasov – niekedy sa použijú celé vlasy, niekedy iba časť, lebo musíme prihliadať aj na farbu vlasov a kombinujeme vlásky tak, aby boli čo najprirodzenejšej farby, ako boli vlasy pacientky, pre ktorú parochňu vyrábame. Zároveň niektoré vlásky slúžia na financovanie parochne a nejdú do parochne ako materiál. A potom je tam, žiaľ, obrovská skupina darkýň, ktoré nám posielajú nevhodné vlasy. To znamená krátke, poškodené, skrepovatené, suché, zle odstrihnuté, farbené do niekoľkých odtieňov, zle zagumičkované, zauzlené,... Vždy nás to veľmi mrzí, keď dostaneme ozaj nevhodné vlasy. Lebo sme vďačné za každý!!! vlas, ale niekedy stačí tak málo, stačilo by nám napísať, alebo poriadne zagumičkovať či počkať tri mesiace, aby boli vlásky vhodné.
Prispieť môžu aj muži (zdroj: Archív VSS)Aká je cesta vlasov od odstrihnutiu až po nového majiteľa – majiteľku?
– Vlásky si darca nechá odstrihnúť. Pošle nám ich v obálke. Nám vlásky chodia na poš-tu a každý týždeň-dva si vlásky vyzdvihneme a začneme vybaľovať. Zaevidujeme darcu, odvážime, zhodnotíme, či a ako vieme vlásky využiť. Niektoré idú do krabice pre pani parochniarku, niektoré využijeme na zaplatenie výroby parochne, niektoré idú do krabice „uvidíme“. Vlásky odvezieme pani parochniarke a ona si z nich vyberá podľa toho, aká pacientka čaká na parochňu. Blond, hnedé, plavovlasé... Asi tri týždne-mesiac ich viaže pramienok po pramienku na čiapku zo špeciálneho materiálu, ušitú podľa mier hlavy pacientky. Po mesiaci nám zavolá, my zavoláme dáme čakajúcej na parochňu a „tadá“..., Slovensko pomohlo ďalšiemu človeku
Stala sa vám nejaká zaujímavá alebo bizarná vec v súvislosti s týmto projektom?
– No, už máme také interné vtípky. Napríklad, každý druhú nedeľu sme nazvali Hairy Sunday, lebo to je deň, keď vybaľujeme vlasy. Strašne sa pri tom zabávame, lebo si so Zdenkou rozumieme aj v súkromnom živote. Občas, keď nám prídu vlasy, tak tipujeme, koľko majú cm a kto je bližšie k pravde, upratujeme na konci všetky obálky, sáčky, gumičky a tak.
Veľmi bizarné sú občas balenia, v akých nám chodia vlasy. Vlásky totiž stačí poslať v bublinkovej obálke. Avšak dostávame aj copy zabalené v celofáne, vreckovkách, potravinárskych fóliách, tak to je občas trochu vtipné a hlavne vybaľovanie veľmi zdĺhavé.Ale dostávame aj veľmi veľa krásnych listov, z tých sa veľmi tešíme.
Aké vlásky sú vhodné na darovanie?
– Ja napríklad viem, že mám zničené, farbené, riedke nekvalitné vlasy a neviem si predstaviť, že by boli použité do parochne. Najprv nech si každý položí otázku – viem si svoje vlasy predstaviť v parochni? Ak áno, tak potom podmienky na darovanie sú: minimálne 40 cm, nefarbené alebo farbené do svetlejšieho odtieňu, kvalitné vlasy. Prečo 40 cm? Lebo všetky ženy chcú dlhé parochne (a my vyrábame predovšetkým pre mladé baby). A tie vlásky sa pri úprave aj tak ešte musia skracovať kvôli rozštiepeným končekom alebo tvaru účesu. Niektoré vlásky nám pomáhajú financovať výrobu parochne a aby sme z nich vedeli získať peniažky, potrebujú mať tiež určitú minimálnu dĺžku.
Parochňa pre bojovníčku Sofinku (zdroj: Archív VSS)Na záver– kde môžu záujemcovia prispieť?
– Ostrihať sa môžu záujemcovia v ktoromkoľvek kaderníctve a vlásky nám zaslať poš-tou. Výhodou spriatelených kaderníctiev je, že vedia už zhodnotiť, či vlásky sú vhodné a účes je u nich zdarma.
V regióne Záhoria to je jeden spriatelený salón Paris Hair v Senici.
