ní Jolanty Studziennej, ktoré ukončilo finálovú štvorzápasovú sériu s konečným rezultátom 3:1 pre Senicu, nás zarazila jedna ťažko vysvetliteľná skutočnosť v podaní domácich slávistov. Novopečený majster prevzal od činovníkov SVF zlaté medaile a pohár pre víťaza extraligy, ktorý bol paradoxne podstatne menší ako trofej, ktorú si Seničanky priviezli za 4. miesto vo finále Pohára CEV z Perugie. Chýbali však kvety, ktoré pri takejto príležitosti patria víťazom do rúk, zvlášť, keď ide o ženy. Bratislavčania už asi zabudli, že pri obhajobe titulu v minulých rokoch ich hráčkam senickí funkcionári kvety na Záhorí odovzdali. Pre vlastné hráčky, ktoré sa stali po dlhom čase iba vicemajsterkami (smutný musel byť manažér Slávie Stanislav Martinát, ktorý mal práve v tento deň 49. narodeniny, ku ktorým dostal len striebornú medailu) však mali kvety pripravené. Tomu sa hovorí bratislavská povýšeneckosť alebo ešte výstižnejšie spupnosť. Oslavujúcim Seničanom to však v danej chvíli určite nevadilo, pocit radosti zo zisku vytúženého titulu dal zabudnúť na túto nešportovú nevšímavosť. Predstavitelia senického volejbalu totiž už v tom čase premýšľali o hlavných oslavách, ktoré sa konali o dva dni v sobotu doma v Senici.
Začiatok bol o 17. h a počas necelej hodiny sa majsterky na dvakrát previezli v koči ťahanom párom hnedých koní po meste. To už sa pred halou zhomaždila skupina asi 150 najvernejších priaznivcov, ktorí podľa trénera Sirvoňa majú aspoň 20 % podiel na zisku titulu. O 18. h privítal búrlivý potlesk na palubovke každú hráčku dnes už majstrovskej Senice, asistenta trénera Martina Šnegoňa (hlavný tréner Vladimír Sirvoň na akcii absentoval), vedúceho družstva Ľubomíra Pöštényiho (po zisku titulu prišiel o vlasovú pokrývku hlavy) a maséra Jána Šimeka v netradičnej podobe bez fúzov. Nasledovali pozdravné príhovory od primátora mesta Ľubomíra Parízeka, prezidenta klubu Dušana Morávka a poďakovanie kapitánky Moniky Smák. V ich slovách rezonovalo najmä meno predsedu dozornej rady a hlavného sponzora v jednej osobe, riaditeľa OMS Vladimíra Levárskeho, ktorý pred rokom vstúpil do senického volejbalu a jeho finančná injekcia priniesla za jednu sezónu nebývalé úspechy na domácej i medzinárodnej scéne. Na čestnom stolíku sa objavili dva cenné poháre, za účasť vo Final Four v Perugii a prvenstvo v extralige. Neboli prázdne, v oboch bola pravá záhorácka fazuľová polievka s mäsom a cestovinou. Potom už dostali hráčky a spomínaní členovia realizačného tímu krásne maslové ruže, malý spomienkový predmet mesta a začala sa „koštovka“ polievky. Medzitým vybuchovali fľaše šampanského a všetci prítomní si pripíjali nielen na zdravie, ale aj na ďalšie úspechy senického volejbalu. Vyvrcholením osláv v hale bola autogramiáda a fotografovanie sa s majsterkami.
V čase možného, pôvodne plánovaného piateho zápasu a namiesto nervy drásajúceho rozhodujúceho duelu sa v senickej hale konali oslavy, ktoré mali pokojný priebeh umocnený krásnym pocitom z historického úspechu klubu. Po ich ukončení sa hráčky, realizačný tím, vedenie klubu a sponzori presunuli na večeru do reštaurácie Sunny a oslava majstrovského titulu pokračovala pri hudbe až do skorého rána. Pre hráčky to bola súčasne rozlúčka, v takomto zložení sa už podľa všetkého viackrát nestretnú. Ktoré ostanú a ktoré odídu, rozhodne sa v najbližších dňoch. V každom prípade zostane ale v senickej kronike zapísaná zlatým písmom zostava: Monika Smák, Jolanta Studzienna, Martina Schwobová, Marta Solipiwko, Vyara Hadzhimoskova, Renáta Koleňáková, Zuzana Michalcová, Marcela Krišková, Blanka Brúsilová a Daniela Popova. Senickí priaznivci však nemusia smútiť. Na obzore je doplnenie kádra až na 18 hráčok a sezóna, v ktorej sa okrem extraligy bude na Záhorí hrať aj Interliga za účasti družstiev Rakúska, Maďarska, Slovinska a Chorvátska. Pri podpriemernej úrovni našej ligy je medzinárodná konfrontácia tým správnym športovým dopingom pre aktérov i fanúšikov volejbalu.
