Pes a kniha, priatelia to najlepší. A keďže priatelia sa majú stretávať, o tých najlepších to platí stonásobne, poďme teda spolu na návštevu k Viliamovi Bystrickému do jeho knižného sídla.
Pán Bystrický, v dnešných časoch elektronických médií, mobilov a neúnavných esemeskárov, nie je úloha kníhkupca podobná márnosti Dona Qichota?
„Aj keď mladí ľudia využívajú najmodernejšie výdobytky techniky, záujem o odbornú literatúru je veľký, knihu strčíš do vrecka, zoberieš do školy i večer do postele. Sledujem, že je aj stále početnejšia skupina, ktorá pýta prózu aj poéziu svojich rovesníkov.“
Celý život sa zaoberáte písaným slovom, berie to ako svoje poslanie?
„K literatúre som sa dostal, ako väčšinou každý, už v detstve. Prečítal som všetko, čo mi došlo pod ruku. Na Vianoce nechýbala nikdy u nás kniha a môj nebohý otec mi vždy vravel: Som zvedavý, či si aj v dospelosti budeš kupovať toľko kníh. No vidíte, dnes ich mám toľko, že ich musím aj predávať! (smiech) Pri štúdiu v Nitre na Pedagogickej fakulte som prečítal skoro každé dva dni jednu knihu, a niekedy aj jednu za deň. Kniha znamená naozaj celý môj život, aj keď som sa venoval veľa športu. Keď sme boli na zájazde v zahraničí a niekto ma hľadal, vždy mu kolegovia povedali: Choď do mesta do nejakého kníhkupectva, tam ho určite nájdeš!“
Aká literatúra je dnes v strede záujmu?
„Jednoznačne silno odborná! Ľudia siahajú po slovníkoch, po počítačovej literatúre, záhradkárskej literatúre, všetkých oblastiach hobby a technických slovníkoch. Dosť sa tiež kupujú učebnice cudzích jazykov, mapy a bedekery. Detská literatúra si drží stále svoj štandard.“
Okrem iných ste mali predajňu v Malackách, čo sa s ňou stalo?
„V Malackách sa nám pracovalo veľmi dobre celých osem rokov. Dvaja predajcovia sme sa delili o jej neveľký knižný trh. Teraz sa pomery v rámci obchodných reťazcov úplne zmenili. Začali sme byť stratoví, a keď strata len za minulý rok dosiahla 150 000 Sk, poďakovali sme sa čitateľom za dlhoročnú priazeň a boli sme nútení, i keď s ľútosťou, predajňu zavrieť.“
Pekné knihy sa vydávajú v 300 alebo 1000 kusových nákladoch, no taká kniha Adolfa Hitlera, Mein Kampf vyšla v Čechách v náklade 100 000 kusov a predala sa do posledného kusa. Nie je to trocha zvrátené?
„Nemyslím si, že by knihu kupovali len holé lebky. Skôr naopak. Po rokoch zákazov sa chcú ľudia dozvedieť, o čom veci sú, a chcú si urobiť na ne vlastný názor. V časoch, keď sa podpisovali komunisti proti vyhláseniu 2000 slov, tiež mnohí vraveli, ja si to chcem prečítať, aby som vedel, čo podpisujem. Myslím si, že všetko je vec poznania.“
Čo najviac chýba na našom trhu?
„Znova technické veci. Trebárs, strojnícke tabuľky vôbec nevychádzajú na slovenskom trhu, nemecký technický slovník, chýbali „kutilské“ a chovateľské príručky, o včelárstve, holuboch.“
Zaujíma ma váš názor, ako zlepšiť propagáciu písaného slova pôvodných autorov a hlavne nášho regiónu.
„V prvom rade treba povedať, že vhodná a cielená reklama je sedemdesiat percent úspechu. Nemôže niekto niečo chcieť, keď o tom ani nevie. Ja mám vyčlenené poličky regionálnych autorov, a keď niekto niečo napíše, hneď je tam vyložený. Snažím sa to propagovať aj v novinách, no v neposlednej rade sa autor musí o záujem zaslúžiť sám, kvalitou svojho diela. V Slovenskej televízii bývali programy deväťsto sekúnd a šesťsto sekúnd o knihách... no bohužiaľ sa zrušili, a tak sa znova priestor prezentácii pôvodných autorov zúžil. Neviem, či ministerstvo kultúry na takéto aktivity vôbec niečím prispieva. My robíme besedy a autogramiády. Je zaujímavé, že na poeta Milana Richtera prišlo vyše štyridsať ľudí, čo sme vôbec nečakali. Krstili sme knihu Rudolfa Iršu Kamene odviateho času a prišlo sedemdesiat ľudí včítane francúzskeho veľvyslanca a vedúceho oddelenia ministerstva zahraničných vecí. Už v projekte predajne sme kládli dôraz aj na výtvarné umenie, ktoré je nerozlučne späté z knihou, a celý projekt predajne sme prispôsobili na možnosť poriadať výstavy obrazov. Ponúkame kazety aj CD-čka ako doplnok, pretože nejaká špecializácia je na takom malom trhu nemožná.“
Koľko trávite času s najlepšími priateľmi knihami?
„Všetok čas, okrem spánku, soboty aj nedele, tých jedenásť hodín tu v predajni, ostatné na prípravu.“
Kniha je celý život pána Viliama Bystrického. Okrem nej je to rodina, ktorá s ním žije medzi stránkami popísaného papiera. Medzi stránkami, v ktorých sa ukrýva celý vesmír, i čas nášho bytia. Čas veselý aj smutný, plný hrôzy i krásy. Stačia dve ruky, dve oči, trocha chuti a ocitnete sa v čase i mimo nášho času. Kde len chcete. Prajeme slovenským kníhkupcom veľa smädných zákazníkov, našim pôvodným autorom nevysýchajúce perá a nám už len dobré oči a veľa pohody pri ich čítaní.
- pnl -