O tom svoje veľmi dobre vie Malačianka Petra Sečkárová, ktorá sa pred pár týždňami stala prvou najlepšou výčapníčkou na Slovensku. Pre týždenník MY Záhorie poskytla zaujímavý rozhovor.
Petra, len málokto vie, že práve zo Záhoria pochádza najlepšia výčapníčka, ktorou ste vy. Ako ste sa k tejto profesii dostali?
- Ako 16-ročná som si popri štúdiu na strednej škole hľadala brigádu, takže to bola vlastne taká náhoda. Mala to byť len taká letná „brigádka“, ale po čase som prišla na to, že ma práca s ľuďmi veľmi baví, tak som pokračovala aj v zimných mesiacoch cez víkendy a po maturite som tam zostala pracovať. Teraz viem, že to bola dobrá voľba.
Pred par týždňami ste sa zúčastnili súťaže práve o najlepšieho výčapníka v Plzni. Čo vás motivovalo sa do súťaže prihlásiť?
- Do súťaže ma prvýkrát prihlásil náš obchodný zástupca Jožko Mihok. Netušila som, do čoho idem, ale bolo to super. Spoznala som tam perfektných ľudí, s ktorými sme v kontakte dodnes. Myslím, že sme sa nebrali ako konkurencia, navzájom sme si radili, vymieňali skúsenosti a podporovali sa. Tento rok to nebolo iné, opäť sme boli dobrá partia a teším sa, že nás milovníkov dobrého piva na Slovensku je každým rokom viac.
Už ste sa niekedy v minulosti podobnej súťaže zúčastnili, alebo to bola vaša premiéra?
- Na súťaži som bola po štvrtýkrát. Každý rok je súťaž v niečom iná. Tento rok boli na Slovensku dve regionálne kolá, pričom po minulé roky bolo len jedno. Trochu ma mrzí, že na západe sa do súťaže prihlásilo oveľa menej ľudí ako na východnom Slovensku, veď len v Bratislave máme 12 tankových prevádzok. Podľa môjho názoru, každý jeden výčapný, ktorý čapuje Plzničku, by sa mal prihlásiť na súťaž, je to obrovská skúsenosť. Vidieť pivovar, počuť pracovníkov pivovaru, ako s láskou hovoria o ich tekutom zlate a robia všetko pre to, aby bolo pivo stále v 100- percentnej kvalite, by im potom nedovolilo, aby oni boli tí, čo to nakoniec celé pokazia. „Sládek pivo vaří, ale výčepnej ho dělá.“
Ako formou prebiehala súťaž?
- Ako som už spomínala, boli dve regionálne kolá. Z každého kola do finále postupovali štyria najlepší. Už regionálne kolo sa mi podarilo vyhrať, z čoho som sa veľmi tešila, pretože som si chcela zažiť finále v Plzni.
V akých priestoroch sa súťaž uskutočnila?
- Celé finále sa konalo v priestoroch Plzenského pivovaru. Najskôr sme absolvovali prehliadku pivovaru. Videli sme sladovňu, varňu, mali sme možnosť vidieť, ako sa plnia fľaše a plechovky. Keďže sa Plzeň súbežne varí aj pomocou tradičného vybavenia a tradičným spôsobom, videli sme aj dozrievanie v dubových sudoch v pivniciach pod pivovarom. A práve v týchto priestoroch sme písali test a mali sme tam aj slepú degustáciu. Keď sme dopísali test a presunuli sa k degustácii, bola som očarená, čakali nás tam krásne nasvietené stolíky so sviečkou uprostred, občas na mňa aj kvaplo z cencúľa z vysokého stropu. Po teste a degustácii nasledovalo verejné čapovanie na koncerte, ktoré som si užila zo všetkého najviac. Na druhý deň nás čakal ešte pohovor pred odbornou porotou a súťažné čapovanie.
Akú mate techniku pri čapovaní piva?
- Plzeň sa dá čapovať na viac spôsobov, takže technika je napríklad pri čapovaní na „hladinku“ trochu odlišná od čapovania „šnytu“, „mlieka“ či „čochtanu“. Jedno musí byť však vždy rovnaké, pivné čisté sklo. Pohár musí byť vždy mokrý a studený. Pred čapovaním si ešte vždy opláchnem pohár studenou vodou, pri čapovaní na hladinu si do krígľa načapujem malé množstvo peny, ktorá chráni pivo pred vzduchom a následným zvetraním a potom otvorím kohút naplno a dočapujem pivo. Hladinku si u nás vychutnáva najviac našich hostí, no nájdu sa už aj pivní znalci, ktorí si k nám prídu na mlieko či šnyt.
Súťaž ste vyhrali. Aký to bol pocit?
- Bol to úžasný pocit. Nečakala som, že práve ja budem prvá žena, ktorej sa to podarí vyhrať. Už víťazstvo na regióne pre mňa veľmi znamenalo, ale keď som počula moje meno na „veľkom finále“ a potom som sa ocitla na pódiu, mala som pocit, že sa mi sníva.
Tento rok sa uskutočnil už deviaty ročník tejto súťaže. Po prvý raz to vyhrala žena. A práve vy ste tromfli všetkých chlapov. Ako je to možné?
- Neviem. Určite rozhodovali maličkosti, možno vznikli nejaké chybičky spôsobené stresom. Chalanov, čo tam so mnou boli, poznám, viem, že si k nim môžem prísť na pivko a dostanem dokonale načapovanú hladinku, robia svoju prácu naozaj dobre, za čo palec hore. A aj od nich som sa veľa naučila v minulých rokoch súťaže, za čo som im vďačná
Koľko ste načapovali za jednu svoju službu v práci najviac pív?
- Nepamätám si to presne, ale každý rok sú u nás prvomájové slávnosti. Boli sme zvedaví, koľko som načapovala pív, tak sme sa večer pozreli. Bolo to niečo vyše 600 veľkých pív a okolo 200 malých.
Porota súťaže
Ak chce náš čitateľ mať načapované pivo od najlepšej výčapníčky, kde si musí naň zájsť?
- Ak býva na Záhorí – do Plzenskej reštaurácie v Malackách, ale ak to má od ruky, určite môže zájsť do Camelotu alebo do Auparku v Košiciach, do Pub u Grolla v Michalovciach či do Banskej Bystrice do Pilsner Restaurant, môžem s pokojným svedomím povedať, že aj tam dostanú dokonale načapované pivo od finalistov a výhercov súťaže.
Čo hovorí rodina na váš titul?
- Všetci sa so mnou veľmi tešia. Mamina ma stískala asi 10 minút, keď som sa vrátila domov. S tatinom som ešte nemala možnosť stretnúť sa osobne, keďže som išla chvíľu po súťaži na dovolenku, ale už sa teším. On ma vždy podporoval, sa smial, že už ako malá som na neho hádzala oči, aby mi dal odpiť penu z piva :-D
Nie je to však len najbližšia rodina, teší sa so mnou aj moja „plzenská rodina“, všetci naši štamgasti mi celú dobu držali palčeky. Prijímam gratulácie aj od cudzích ľudí na facebooku cez správy a je to naozaj pekné. Všetkým vám veľmi pekne ďakujem, zahreje to pri srdiečku. A v neposlednom rade si to užívam v práci, ako prví sa so mnou mali možnosť tešiť môj priateľ a šéfovci, ktorí ma celú dobu podporovali a boli so mnou aj na finálovom galavečere.
