PODBRANČ. Na obnove hradu Branč nad obcou Podbranč pri Senici sa aj v tomto roku pracovalo. Obec znovu v rámci národného projektu na zamestnávanie ľudí bez práce na opravách kultúrnych pamiatok získala prostriedky vo výške 15.000 eur. Pracovať sa začalo v júni a posledné vysekávanie kríkov z hradného brala majú v pláne v októbri.
"Toto leto sme odkopávali zeminu spod jednej bašty, aby sa mohol realizovať architektonicko-historický prieskum. Na paláci potom vysekávali naši ľudia zo spár kameniva betón, ktorý tam použili pri opravách v 70. rokoch. A dostavovala sa aj bašta, na čom by sme chceli pokračovať aj na budúci rok. Naši ľudia vykonávali pomocné práce pre odbornú stavebnú firmu," povedal starosta Podbranča Milan Kadlíček.
Možnosť participovať na projekte s nezamestnanými využíva Podbranč od spustenia v roku 2011 a spolupracuje pritom so senickým úradom práce. V tomto roku musela obec v rámci stanovených podmienok prijať dlhodobo nezamestnaných. "To nám robilo trochu problém. Mali sme na začiatku šesť takýchto pracovníkov, potom už len päť. Oni však už v podstate stratili pracovné návyky a priznajme si, často je tu aj problém s alkoholom. Takéto poznatky nemáme len my, ale aj starostovia iných obcí, kde sa opravujú," povedal Kadlíček. Samosprávy by preto určite privítali, aby sa vrátil pôvodný model, keď mohli zamestnávať akýchkoľvek evidovaných nezamestnaných. "To práca podstatne lepšie odsýpala, lebo tam boli napríklad takí, čo prišli o zamestnanie pred pár týždňami či mesiacmi," dodal Kadlíček.
Starosta pri tohtoročnej pracovnej skupine pôsobil aj ako jej koordinátor. Preto bol na Branči v podstate každý deň. "Hrad navštevujú tisíce ľudí. Preto sa v prvom rade musíme zamerať na ich bezpečnosť a dať do poriadku všetko, čo by ich mohlo ohroziť," povedal. Branč je čoraz obľúbenejším cieľom turistov. Od času, keď sa začalo s programom s nezamestnanými, sa veľa na ňom zmenilo. "A už aj pohľad na neho z diaľky je oveľa krajší. Okolie je pritom prekrásne," dodal Kadlíček.
Najstaršia písomná zmienka o Branči je z roku 1317. Hrad sa rozkladá na ploche asi 7500 m2, vo výške 480 m n.m. Vstup do hradu bol strážený dvoma bastiliónmi vonkajšieho opevnenia. Branč nechal postaviť magister Aba z Hlohovca medzi rokmi 1251 - 1297, toto datovanie bolo určené podľa archeologického nálezu mincí. V stáročiach sa na hrade vystriedalo štyridsať majiteľov, okrem iných Matúš Čák Trenčiansky a Žigmund Luxemburský. V období tureckých vojen slúžil, už ako opustený, ako útočište okolitému obyvateľstvu, pričom v období rokov 1674 - 75 bol prechodnou väznicou protestantských kňazov, ktorí boli odsúdení bratislavským súdom na galeje. Zomreli v jamách (väznica je po obvode múru) a majú na hrade pamätník. Branč Turci vypálili.
