Tisíce návštevníkov – veriacich z celého Slovenska, si prídu uctiť vo štvrtok 15. septembra 2016 patrónku Slovenska.
ŠAŠTÍN-STRÁŽE. Pri príležitosti sviatku patrónky Slovenska Bazilika Sedembolestnej Panny Márie pripravila duchovný program, ktorý potrvá päť dní. Bohatý kultúrny program, ktorý sa začína v stredu 14. septembra o 7.00 hodine svätou omšou, je určený pre pútnikov všetkých vekových kategórií. Program vyvrcholí o deň neskôr slávnostnou svätou omšou o 10.30 hodine. Hlavným kazateľom bude košický arcibiskup, metropolita Mons. Bernard Bober. Účasť na tejto bohoslužbe potvrdili viacerí slovenskí biskupi.
Púť bude pokračovať až do nedele. V piatok sa uskutoční tradičná Púť seniorov a chorých, kde hlavným celebrantom a kazateľom svätej omše o 10.30 hodine bude bratislavský arcibiskup, metropolita Mons. Stanislav Zvolenský.
Nezabúda sa ani na mládež
Piatok odštartuje mládežnícky program pod názvom Otvorené srdce. V sobotu sa uskutoční svätá omša so začiatkom o 19. hodine. Nasledovať budú chvály, svedectvá a koncerty. Sobotňajší program sa ukončí polnočnou svätou omšou s novokňazmi. V nedeľu budú ďalšie workshopy a popoludnie s kapelami.
Počas púte budú k dispozícii kňazi, ktorí budú vysluhovať sviatok zmierenia.
História baziliky
Úcta k Sedembolestnej Panne Márii u Slovákov sa začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud na jej úctu staval kaplnky a chrámy. Podobne aj pri Šaštíne, blízko zámku, visel na strome obraz Sedembolestnej.
Dejiny pútnictva
1564 – v tomto roku Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej, ako splnenie sľubu za vyslyšanie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí podnes.
1654 – sochu Sedembolestnej Panny Márie počas tureckých vojen preniesli do blízkeho zámku a uschovali v Kaplnke sv. Imricha. Tu bola do začiatku 18. storočia.
1710 – socha bola znova uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. Preto sa začalo s ich vyšetrovaním.
1732 – 25. augusta sochu preniesli do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu na čele s ostrihomským kanonikom Jurajom Agnelym, šaštínskym rodákom. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov, ktoré znovu prešetrila komisia v Bratislave. 10. novembra za účasti mnohých duchovných a 20-tisíc pútnikov slávnostne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. Vtedy sa na tomto mieste slúžila po prvý raz svätá omša. Sochu zverili do opatery šaštínskemu farárovi Jánovi Schonovi.
1733 – provinciál Rádu pavlínov František Rosa vymohol, aby socha prešla pod ich opateru. Pavlíni prišli do Šaštína 2. apríla. Podujali sa postaviť pútnický chrám a kláštor.
1736 – 16. júla posviacka základného kameňa. Začali sa stavebné práce pod vedením Jána Damianiho, staviteľa z Viedne. Neskôr stavbu viedol Matej Vépy.
1748 – bola dokončená stavba a strecha nad kostolom a v roku 1751 bol zastrešený aj kláštor.
1757 – chrám maľoval Jean Joseph Chamant prekrásnymi freskami na strope a nad bočnými oltármi.
1760 – pokračuje vnútorná výzdoba chrámu podľa návrhu Františka Antona Hildebranta, cisárskeho staviteľa, ktorý navrhol aj stavbu hlavného oltára z červeného mramoru a celého priečelia chrámu. Celá stavba bola financovaná zo zbierok prostého ľudu a s prispením cisárovnej Márie Terézie.
1762 – 12. augusta za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, mnohých duchovných a tisícov pútnikov bola vysviacka chrámu a 15. augusta slávnostné prenesenie sochy na hlavný oltár.
1765 – posvätili zvony na veže, ktoré dosahovali len výšku strechy a boli ukončené ihlanmi.
1771 – bol postavený organ s 25 variáciami a kazateľnica. Postupne postavili bočné oltáre z mramoru, okrem jedného. Oltárne obrazy maľoval Ján Lukáč Kracker.
1786 – cisár Jozef II. zrušil rehoľu pavlínov, ktorých bolo v Šaštíne 17. Odišli do Poľska. Chrám prešiel pod správu šaštinského farára – dekana Jakuba Schneidera a štyroch kaplánov. Starý farský kostol v Šaštíne zatvorili. Faru presťahovali do časti kláštora, ktorý sa stal cisárskym majetkom.
1864 – konala sa oslava tristoročného výročia uctievania sochy Sedembolestnej v Šaštíne. Predtým dekan Štefan Hrebíček sa podujal dostavať dve veže do terajšej výšky. Stavbu previedol hodonínsky staviteľ Jozef Bárta. Kríže na veže slávnostne vytiahli 26. júna 1864. Celý chrám zrenovovali. 8. septembra sa konala veľká slávnosť, pri ktorej ostrihomský arcibiskup kardinál Ján Scitovský korunoval sochu zlatými korunami, ktoré posvätil pápež Pius IX. Slávnosti sa zúčastnilo 300 duchovných a vyše 120-tisíc pútnikov.
1902 – dekan Jozef Mária Škarda pri príležitosti príchodu cisára do Šaštína na ukončenie manévrov dal obnoviť chrám.
1914 – počas 1. svetovej vojny zobrali z veží zvony, okrem najmenšieho.
1924 – 8. septembra rozhodnutím trnavského biskupa Dr. Pavla Jantauscha prišli do Šaštína saleziáni – synovia Don Bosca. Opravili starý farský kostol na námestí, ktorý bol 150 rokov sýpkou. Zasvätili ho svojmu zakladateľovi sv. Jánovi Boscovi.
1926 – 31. októbra bola posviacka 4 veľkých zvonov.
1927 – 2. apríla Sv. otec Pius XI. dekrétom Celebre apud Slovaccham gentem vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. 22. mája to slávnostne vyhlásil za účasti 3 biskupov a 40-tisíc pútnikov.
1928 – bola posviacka veľkého národného zvona Sedembolestnej, ktorého hmotnosť je 4745 kg.
1929 – bolo zavedené do chrámu a kláštora elektrické osvetlenie.
1941 – 43 – oprava svätyne a celej budovy. Viedenskí Slováci darovali plastickú krížovú cestu. Po skončení zároveň objednali rozšírenie organa.
1950 – 14. apríla boli zo Šaštína násilne vyhnaní saleziáni a správa prešla do rúk diecéznych kňazov. Na jeseň bol dohotovený organ, ktorý má teraz 120 registrov, 5 manuálov, tri hracie stoly a 5500 píšťal. Pútnici aj naďalej, aj cez prekážky, navštevovali pútnický chrám.
1964 – pri 400-ročnom uctievaní sochy na žiadosť pánov biskupov Dr. Ambróza Lazíka a Dr. Eduarda Néczeyho pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej dekrétom Ad perpetuam rei memoriam z 23. novembra na baziliku minor – menšiu. Slávnostné vyhlásenie sa konalo 27. decembra za účasti trnavského pána biskupa Lazíka, mnohých duchovných a veriacich.
1968 – 70 – znova faru spravujú otcovia saleziáni – zavádzajú nové ozvučenie, elektrický pohon zvonov a postavili provizórny oltár k ľudu.
1975 – vdp. farár Karol Senáši dal postaviť nový mramorový oltár k ľudu, ktorý posvätil p. biskup Dr. Július Gábriš, veľký mariánsky ctiteľ a každoročný pútnik k Sedembolestnej.
1987 – Mariánsky rok - baziliku navštívila Matka Tereza z Kalkaty a nový trnavský biskup, terajší arcibiskup – metropolita Slovenska Mons. Ján Sokol. Pod vedením miestneho pána farára Jána Bašu sa začala generálna oprava baziliky.
1990 – koncom februára prichádzajú znova do Šaštína saleziáni a pod vedením farára – dekana Jána Malženického pokračuje oprava baziliky, 9. marca preberá časť kláštora a už 9. mája sa tu koná prvá celonárodná púť pre všetkých duchovných Slovenska, ktorej sa zúčastnilo 900 kňazov za účasti všetkých biskupov Slovenska a mnohých veriacich. 22. apríla Sv. otec Ján Pavol II. pri ceste vrtuľníkom zvlášť pozdravil Sedembolestnú zakrúžením nad bazilikou a pri homílii sľúbil, že príde na púť. Potom nasledovala za účasti veľkého počtu veriacich Svätodušná púť na prelome mája a júna; vyvrcholením pútnickej sezóny bola veľká púť na sviatok Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska, keď už celé priečelie bolo bez lešenia.
1991 – Potom pokračovali renovačné práce vnútra baziliky: nová elektrická inštalácia, nové ozvučenie, úprava oltára a presbytéria, úprava sakristie, účelné temperovanie baziliky, obnova dlažby a dokončenie mariánskeho múzea pri bazilike. Najnákladnejšie však bolo očistenie a oživenie krásnych Chamantových fresiek a celého vnútra baziliky. Posledné lešenie bolo z baziliky upratané pred národnou púťou v septembri 2005.
V budove kláštora bolo (znovu) založené cirkevné katolícke chlapčenské internátne Gymnázium Jána Bosca.
1995 (1.júl) – Šaštín a baziliku navštívil pápež bl. Ján Pavol II., počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska.
2007 – Okrem 2 tradičných pútí (Národná púť – sviatok Sedembolestnej Panny Márie, 15. 9. a Svätodušná (Turíčna) púť – slávnosť Zoslania Ducha Svätého), začínajú vznikať tematické púte:
1. Púť zaľúbených: februárový víkend v blízkosti sviatku sv.Valentína (14. február)
2. Púť mužov: 1. sobota po Nedeli Zmŕtvychvstania
3. Púť miništrantov: sobota v blízkosti 6. mája (sv. Dominika Sávia, patróna miništrantov)
4. Púť mamičiek v požehnanom stave: Deň matiek (2. májová nedeľa)
5. Odpustková púť gréckokatolíkov bratislavskej eparchie: sviatok Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky (spomienka Nepoškvrneného srdca Panny Márie – sobota po slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho)
6. Púť motorkárov: posledná júnová sobota
7. Púť ružencových bratstiev: sobota v blízkosti sviatku Ružencovej Panny Márie (7. október)
8. Púť nalomených sŕdc (rozvedení, manželstvá a rodiny v kríze): október
2009 (1. júl) – Gymnázium Jána Bosca prešlo do zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavskej arcidiecézy; naďalej je však v duchovnej správe Saleziánov don Bosca; otvorilo sa aj pre denných žiakov, aj pre dievčatá; šk. internát je naďalej určený iba pre chlapcov.
2016 (31. august) – Gymnázium Jána Bosca Šaštín-Stráže oficiálne ukončilo svoju činnosť.
