Najväčší problém školstva? Veľkých problémov je hneď niekoľko a skutočne sa nedá povedať, ktorý je najväčší.
Z globálneho hľadiska sú to, samozrejme, financie. Riaditelia škôl sa už nezameriavajú len na kvalitný vyučovací proces a riadenie učiteľov či zdokonaľovanie či rozširovanie ich pedagogických schopností a zručností. V prvom rade riešia celkový manažment školy, konkrétne financie. Kde zohnať sponzora na nové vybavenie a zariadenie, kde zohnať financie, ak chcú dať učiteľom zaslúžené odmeny, ako a z čoho uhradiť náklady na nevyhnutné fungovanie školy.
Iným veľkým problémom je samotné postavenie školského systému
Snaha o priblíženie sa „východnému“ vyučovaciemu procesu a pedagogickému vedeniu žiakov. Rozmohli sa ročníky typu „Montesory“, ale ak v tomto koncepte nepracuje celá škola a všetci učitelia, postupne sa spadne naspäť do memorovacieho štýlu učenia. Žiaci nie sú pripravení pre bežný život. Mala som možnosť navštíviť súkromnú škôlku v Bratislave na Palisádach. Dych vyrážajúce prostredie a nadaní, nevyhoretí a do stereotypu nezapadajúci učitelia, kde na každého pripadne maximálne 10 detí. Škôlka skutočne na úrovni. Problém? Kam dať potom dieťa do prvého ročníka, keď chýba škola s podobným zameraním? Dieťa potom skončí na klasickej základnej škole ako problémové, lebo väčšinu učiva už ovláda zo škôlky a pretože sa v škole nudí, vyrušuje.
Medzi problémy sa dá zaradiť i kreditový systém odmeňovania učiteľov. Samotnému učiteľovi, resp. následne žiakom, to len málokedy pomôže a len vo výnimočných prípadoch to skvalitní vyučovací proces. Učiteľ sa totiž často zúčastní prednášky len kvôli kreditom, ale, samozrejme, pozerá na vzdialenosť prednášajúceho miesta, a tak učiteľ prírodopisu skončí na prednáške o lexike slova alebo telocvikár na prednáške pre prvostupňových učiteľov.
Stredné a odborné školy sú na tom podobne
Riaditelia sú manažéri financií a snažia sa rôznymi benefitmi nalákať čo najväčší počet žiakov práve na svoju školu. Každoročne potom zo škôl vychádza početná skupina nezamestnaných a nezamestnateľných mladých ľudí. Možno by pomohli kvóty, ktoré by podľa potrieb v regióne nastavili počet možných prijatých uchádzačov o rôzne profesie. Určite by sa potom nestalo, že je nedostatok murárov a elektrikárov, zato IT manažérov je neúrekom.
Problémov v školstve je skutočne veľa – a to na všetkých úrovniach. Či už je to kvalita stravy, nedostatok kvalifikovaných pracovných síl či financie. Reštrukturalizáciu a zlepšenie v ktorejkoľvek oblasti školstva však v dohľadnom čase určite čakať nemusíme.
Autor: Petra Svatá
