ič ju začiatkom apríla nepodpísal.
Sprejerom by vďaka spomínanej novele hrozili od 1. mája peňažné pokuty alebo až trojročné väzenie. Tóthová navrhovala do Trestného zákona zaviesť novú skutkovú podstatu trestného činu, a to trestný čin poškodzovania cudzej veci jej pomaľovaním, postriekaním či popísaním farbou alebo inou látkou. Súčasná právna úprava totiž podľa nej neumožňuje postihovať uvedené činy adekvátne ich spoločenskej nebezpečnosti a výške spôsobených škôd. Páchateľ, ktorý poškodí cudziu vec tým, že ju pomaľuje, postrieka či popíše farbou alebo inou látkou, mal byť potrestaný odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom. Na šesť mesiacov až tri roky alebo peňažným trestom mal byť podľa návrhu potrestaný ten, kto spôsobí značnú škodu, spácha tento trestný čin opakovane alebo ako člen organizovanej skupiny. Tóthová poukazovala na to, že prípady sprejerstva sú obvykle hodnotené ako priestupky. Za trestný čin poškodzovania cudzej veci sa považujú len prípady, ak vyčíslená škoda na budovách presiahne 6500 korún.
„Vrátením novely zákona poslankyne Kataríny Tóthovej, ktorá zavádzala prísne tresty pre sprejerov, prezident SR Ivan Gašparovič neprotestuje proti postihu sprejerov, ale proti návrhu poslankyne Tóthovej. Ako nás informoval hovorca prezidenta Marek Trubač, prezidentovi v tomto prípade ide o zosúladenie skutkovej podstaty s obdobnými skutkovými podstatami trestných činov. „Napríklad sprejeri by mohli poškodiť kultúrnu pamiatku oveľa viac ako vandali kladivom, ale trestné sadzby sú rozdielne. V oboch prípadoch dochádza tak či tak k poškodzovaniu cudzej veci, preto by mal podľa prezidenta paragraf jednotný,“ dodáva Marek Trubač.
Prezident Ivan Gašparovič súčasne s vrátením novely trestného zákona poslancom NR SR navrhol na schválenie zmeny, aby spomínaná časť o sprejeroch bola zapísaná ako samostatný paragraf s menšími výkladovými zmenami. Trestné sadzby by ostali nezmenené. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. júla 2005.
- guma -
