Deň narcisov trvá každý rok iba jeden deň, v tomto roku bol stanovený na piatok 8. apríla. O tom, ako prebiehal v Skalici sme vás už informovali pred týždňom
Deň narcisov trvá každý rok iba jeden deň, v tomto roku bol stanovený na piatok 8. apríla. O tom, ako prebiehal v Skalici sme vás už informovali pred týždňom. Ale týmto dňom zbieranie financií na konto Ligy proti rakovine neskončilo. So zaujímavou myšlienkou prišli študenti skalického gymnázia a konkrétne to bola študentka kvinty Barborka Schultzová, ktorá pre minulý maturitný týždeň vymyslela pre študentov nematuritných ročníkov užitočnú zábavu. Ona sama, ako niekdajšia onkologická pacientka, vie, že financií na liečenie tejto ťažkej nemoci nie je nikdy dosť a tak sa rozhodla s pomocou svojich spolužiakov prispieť.
Po tri dni sa v aule školy vyrábali najrôznejšie náramky, kresby a ozdobné predmety, ktoré potom v uliciach mesta rozdávali a ľudia samozrejme prispeli do pokladničky, pričom všetky vyzbierané peniaze pôjdu práve na účely liečby onkologických pacientov. Barborka nám túto akciu popísala takto:
„Rozmýšľala som, ako by som mohla prispieť k zbierke Ligy proti rakovine a napadlo ma, že by sme mohli vyrábať nejaké výrobky a potom ich išli do ulíc mesta predávať a výťažok by išiel pre onkologických pacientov. Študenti sa do toho zapojili s veľkou vervou a bola som prekvapená, ako to zvládli. Mali veľmi dobré nápady, materiál sme si pozháňali a ďakujem im všetkým za to, že sa všetci pridali a prispeli hoci aj nejakou drobnosťou, jedným náramkom.“
Ako ťa táto myšlienka napadla?
„Ja som bola tiež chorá, tiež som bola onkologickým pacientom a všetko som si prežila a tak som chcela pomôcť všetkým, ktorí sa ešte liečia a prispieť tým, ktorí im pomáhajú. A aj keď to nebude veľká suma, tak to bude aspoň niečo.“
Hovoríš, že si bola chorá. Čo ťa najviac podržalo, keď si sa liečila?
„Rodina, priatelia, všetci ľudia, ktorí ma liečili, lekári, sestričky. Záleží to aj od človeka, aby to zvládol on sám, aby sa postavil proti tomu a bojoval a keď sa človek k tomu postaví tak, že to zvládne, tak to určite zvládne.“
Čo by si poradilo všetkým tým, najmä mladým, ktorí sú takto chorí?
„Nevzdávať to. Oni všetci už dobre vedia, ktorí to prežívajú, že majú rodinu, ktorá ich vždy podrží, priateľov, ktorí ich nesklamú. Oni sami už majú tú svoju cestu, ktorú niektorí zvládajú ťažšie a niektorí ľahšie, ale dúfam, že každému to dopadne tak dobre ako mne.“
Určite sympatické slová veľmi sympatickej Barborky, ktorá spolu so skalickými gymnazistami vymyslela a realizovala zaujímavú a nasledovaniahodnú akciu. A keď to tak trochu preženieme, prajme si, aby takýchto akcií a pokladničiek v uliciach našich miest bolo v budúcnosti strašne veľa, čo by znamenalo, že tú zákernú chorobu prekonalo stále viac a viac pacientov. Spolu s Barborkou im držíme palce a pripomíname: „Bojujte a nevzdávajte to!“.
- em -
