o Wywar (čiže Nový hrad), do dnešného dňa. V tom roku 1205 bol Holíč už významným správnym strediskom prihraničného komitátu Uhorského kráľovstva. Obec i hrad boli majetkom kráľovskej rodiny Arpádovcov. Bol na výslní regionálnej politiky, bol stabilným opevneným bodom, okolo ktorého v tomto období bol nestabilný priestor – pohraničné konfínium. Skalica v tom období spala svoj sen a do popredia sa dostáva až jedno a trištvrte storočia po tomto časovom bode.
Ale Holíč nevznikol zo dňa na deň. Významný zástoj mal i v predchádzajúcich obdobiach. Je na škodu veci, že v tomto období bolo ešte písomníctvo na území strednej Európy v plienkach, takže o význame Holíča nám môžu napovedať len archeologické nálezy.
Holíč v období Veľkej Moravy
Pri najstarších dejinách mesta (myslím tým až slovanské obdobie a kontinuitu osídlenia z obdobia predveľkomoravského, veľkomoravského a obdobia 10. až 13. storočia, ktorú nám archeologické nálezy potvrdili) si musíme uvedomiť, že práve prírodné danosti, najmä čo sa týka hydrologických (vodných) pomerov, boli vo veľkej miere odlišné od súčasných. Na tento fakt poukazoval najmä Štefan Janšák, nestor slovenskej archeológie, ktorý upozorňoval, že hlavné koryto Moravy obmývalo brehy hlavného mesta Veľkomoravskej ríše sprava, čiže Morava tiekla niekoľko kilometrov západnejšie. Spoločensko-politická situácia bola podobná nedávnej - česko-slovenskej - v tom, že dve kniežactvá, ktoré tvorili jadro Veľkomoravskej ríše moravské a nitrianske boli spojené Mojmírom I. do Veľkej Moravy. Rozdiel bol len v tom, že prirodzenou hranicou nebola rieka Morava, ale hrebene Malých Karpát.
Takže územie Holíča a celého Záhoria patrilo pôvodne do moravského kniežactva. Hlavným mestom tohto kniežactva a neskôr i celej veľkomoravskej ríše bolo hradné mesto s názvom MORAVA, súčasné Valy u Mikulčíc. Áno, dnes už s takmer 100% istotou môžeme považovať súčasnú archeologickú lokalitu Valy u Mikulčíc za hlavné a sídelné mesto Veľkomoravskej ríše a jej kniežat a kráľov, ktorého hlavná brána sa otvárala smerom k Holíču. Tieto domnienky historikov na základe písomných prameňov boli potvrdené i archeologickým výskumom na Valoch. O hlavnom meste sa zmieňujú najmä Fuldské, či Xantenské letopisy (písali ich kláštorní mnísi s odstupom niekoľkých rokov od popisovaných udalostí), ktoré pri opise udalostí 9. storočia nazývajú mesto, pred ktoré sa dostali franské vojská „nepredstaviteľnou a všetkým starším nepodobnú Rastislavovu pevnosť“, či „najopevnenejším mestom“. Ďalší prameň z tohto obdobia, ktorý poznáme z odpisu z 11. storočia, „II. Život Nauma“ nazýva toto mesto „grad? Morava“. A v „Živote biskupa Klimenta“ je Metod titulovaný ako „arcibiskup svätej moravskej cirkvi“, t.j. podľa svojej sídelnej metropole (mesta Moravy).
Prečo sa zaoberám takto podrobne Valmi pri Mikulčiciach? Má to viac príčin, medzi ktoré môžeme zaradiť blízkosť dnešnej archeologickej lokality k Holíču a i kamenné stavby v tejto veľkomoravskej metropole. Jednoznačne môžeme povedať, že tak významná lokalita, by bez poľnohospodársko-remeselného zázemia nemohla existovať. Toto zázemie bolo tvorené osadami na ľavom brehu Moravy od dnešného Brodského až po dnešnú Skalicu. Význam Holíča spočíva v tom, že sa v jeho chotári doloval kameň, z ktorého boli všetky kamenné stavby hlavného mesta postavené. A neboli to len stavby hlavného mesta, lebo petrografické rozbory kameňa dokázali, že i stavby z Velehradu (ďalšieho veľkého mesta Veľkej Moravy) sú budované z holíčskeho kameňa.
Z tohto faktu môžeme predpokladať, že v súčasnom chotári Holíča bola kamenárska osada, po ktorej sa našli stopy pred niekoľkými rokmi pod Kalváriou. Tieto kamenné monolity, z ktorých boli vytvorené slnečné hodiny, tu mohli zanechať veľkomoravskí kamenárski remeselníci, ktorí žili i so svojimi rodinami na území dnešného Holíča. Ako nazývali svoju osadu sa už nikdy nedozvieme. O ich živote by sa dali predpokladám zistiť ešte mnohé zaujímavosti. Chce to však zrealizovať systematický archeologický výskum.
Oslavy 800. výročia 1. písomnej zmienky 4. a 5. júna
