ve), tentoraz futsalisti zo Skalice, ktorý sa z úspechu tešili po prvýkrát v svojej histórii. História sálového futbalu v Skalici sa začala písať v roku 1990, kedy z iniciatívy Milana Kovalovského bol založený klub Benzinol Skalica. Niektorí hráči to však dovtedy v senickej lige skúšali v senických mužstvách. Služobne najstarším sálovkárom zo Skalice je Milan Tomík, ktorého do klubu PPK Senica pritiahol Stanislav Janák ako veľký talent a, ako zvyknú vravieť v susednom Rakúsku, „torjäger“, teda kanoniera. S týmto mužstvom sa im podarilo vyhrať aj Senický pohár. V mužstve Skalice sú služobne najstarší Marián Cingel, Jaro Kollár a Miro Janúšek. Postupne sa k nim pridali aj ďalší, no už s novým názvom klubu ZIPP Skalica, ktorý sa pretransformoval z Benzinolu. Mužstvo ZIPP Skalica má zo všetkých mužstiev senickej ligy futsalu najťažšiu situáciu, pretože je najďalej cestujúcim mužstvom. O tomto ich historickom úspechu sme sa porozprávali s hrajúcim vedúcim mužstva Rudolfom Tomíkom, ktorý Týždenníku pre Záhorie ochotne rozhovor poskytol.
Aké ambície ste mali pred novou sezónou, po minuloročnom 7. mieste?
Našim NAJ umiestnením doteraz bolo 3. miesto v predminulej sezóne, keď sme až do posledných kôl mali šance aj na najvyššie umiestnenie. V minulom ročníku sa hrala iba polsezóna, pretože sa prechádzalo zo systému jar - jeseň na opačný. V jednej z dvoch skupín sme obsadili 4. miesto, čo nám zaručovalo hrať zápas o celkové 7. miesto, ktorý sme s Kútami vyhrali 5:1. Pred novou sezónou sme si dali za cieľ umiestnenie do 5. miesta. Keďže sme však po jesennej časti boli tretí a za sebou už zápasy s najťažšími súpermi, uvedomili sme si, že sa nám črtá šanca na historický úspech futsalu v Skalici. Už aj z toho dôvodu, že senická liga patrí stále k najlepším na Slovensku.
Čo by ste na nej vyzdvihli?
V prvom rade kvalitné mužstvá, veď tu hrávajú najlepší futbalisti z okresov Senica a Skalica, ďalej kvalitu rozhodcov, ktorá sa z roka na rok zlepšuje a po dlhom čase sme k nim nemali žiadne výhrady. To sa týka aj organizátorov senického futsalu. Verím, že tieto naše dobré vzťahy ostanú aj po nasledujúce ročníky.
Ktorí súperi boli najnebezpečnejší, ktorých ste sa najviac obávali?
V podstate sme každého zo súperov poznali už z minulých ročníkov. Nesústredili sme sa zvlášť na nikoho, ale sme išli od zápasu k zápasu so snahou o víťazstvo v každom zápase. Kládli sme dôraz na to, aby sme nepodcenili žiadneho súpera, ani toho zo spodku tabuľky. Práve na takéto situácie sme v minulosti neraz doplatili, i keď sme mali súťaž dobre rozohranú. Našou nevýhodou je, že spolu vôbec netrénujeme a schádzame sa iba na zápasy. Tradične sa však vždy v pondelok večer schádzame na tzv. „schôdzi“, kde rozoberieme nielen minulý zápas.
Na ktorých hráčov ste sa v sezóne najviac spoliehali?
Tu treba vyzdvihnúť celý kolektív, ktorý vytvoril výbornú partiu. Všetci hráči pristupovali k súťaži veľmi zodpovedne, veď v minulosti sa nám zle vypomstila aj slabšia dochádzka na zápasy. Je to však ťažké zosúladiť, pretože všetci hrávame veľký futbal v rôznych súťažiach na Slovensku i na Morave. Toto sa nám v tomto ročníku podarilo. Ak však môžem spomenúť, tak oporou bol brankár Jozef Jankovič, ktorý dostal v lige najmenej gólov. Najskúsenejším hráčom nášho mužstva je Marián Cingel, ktorý na tento úspech čakal dlhých 15 rokov. V tomto ročníku sa mu podarilo prekonať hranicu 200 gólov, čím sa dostal medzi streleckú extratriedu. Medzi opory mužstva sa prepracoval aj minuloročný nováčik Boris Ševčík. V mužstve máme jednu kuriozitu, ktorú, ak to situácia dovolí, sa snažíme vždy dodržiavať. Na úvod zápasu postavíme štyroch Marianov, Cingela, Reháka, Hazlingera a Szantaia. Tí mali deň pred posledným kolom meniny, ktoré sme potom mohli spoločne s titulom aj poriadne osláviť.
Kto sa o historický titul zaslúžil?
Káder mužstva pre túto sezónu tvorili a teda o titul sa zaslúžili: Jozef Jankovič, Milan Tomík, Jaroslav Kollár, Marián Cingel, Marián Hazlinger, Marek Nemec, Marián Rehák, Rudolf Tomík, Marián Szantai, Miro Janúšek, Dušan Novosad, Boris Ševčík, Tomáš Zongor, Roman Zongor, Rado Jurčík a Ľuboš Švrček. Veľké poďakovanie patrí aj nášmu sponzorovi ZIPP Skalica, menovite p. Hrubšovi a p. Bokolovi. Prispeli aj HOTR a Mesto Skalica.
Ako ste oslávili majstrovský titul?
Oslavy historického titulu boli už klasické a spontánne. So sponzormi sme si urobili posedenie pri dobrom skalickom vínečku a guláši. Do víťazného pohára sa nalialo šampanské a zapálili sme si víťazné „doutníky“. Nejaká oslava nás ešte len čaká, ale až po skončení sezóny vo veľkom futbale.
Veríme, že titul majstra futsalu senickej ligy je v správnych rukách. Prajeme mužstvu Skalice, aby sa im darilo aj po ďalšie roky v ich obľúbenom športe.
JOZEF KOMORNÝ
