Nebolo toho trochu priveľa?

. Toto píšem na úvod preto, aby bolo čitateľovi jasné, že nie som nejaký bezbožník a neverec.
Píšem to na margo toho, že nasledujúce slová určite mnohých nahnevajú. Ale taký je môj názor. Myslím si totiž, že to, čo sa v médiách, na politickej scéne a medzi cirkevnou vrchnosťou na Slovensku dialo od štvrtka - piatku na prelome marca a apríla až možno do dnešného dňa (takmer dva týždne), je bezprecedentné. Od 2. apríla som mal pocit, že svet zastal, že ľudia prestali dýchať, pracovať, rodiť sa, tešiť sa. Pieta? Samozrejme a jednoznačne áno. Ale nie až ad absurdum. Až absurdné mi pripadalo, že moderátori istej televízie mali na sebe čierne šaty už deň pred(!) skonaním pápeža. Podobne absurdné bolo, že tieto čierne šaty mali nasledujúce dni až do jeho pohrebu. Smiešna bola diskusia o vyhlásení či nevyhlásení štátneho smútku, hoci zvesenie vlajok na pol žrde je jednoznačne dostatočný dôvod na uctenie si smrti predstaviteľa iného štátu a vec skutočne nadštandardná.
Pobúrilo ma vyhlásenie pána hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Mariána Gavendu, ktorý de facto osočil vládu, že priam zneuctila post pápeža a Vatikán tým, že nevyhlásila štátny smútok (hoci právny poriadok tejto republiky tento pojem nepozná). Rozosmutnila ma, ináč vynikajúca, televízia TA3, ktorá na dva týždne takmer prestala vysielať spravodajstvo a dookola ponúkala tie isté obrázky a informácie o jednej jedinej udalosti (pri tejto príležitosti mi nedá, aby som nespomenul kupovanie si odpustkov televíziou Markíza, ktorá asi chcela zotrieť zo seba mojsejovské hriechy a rýchle sa poponáhľala upraviť svoj piatkový program. Verím, že Rada jej odpustky neprijme). Nahnevalo ma aj špekulovanie nad vyhlásením riaditeľského voľna pre školy v piatok, v deň pohrebu. Keďže sa do toho nanominoval pán minister Fronc, považujem to za zasahovanie do učebného procesu a tak trochu „duševné a duchovné“ znásilňovanie, ktorého výsledný efekt však bol iba obyčajný „veget“ detí doma či na ulici a vrásky zamestnaných rodičov.
Je jasné, že Slovensko patrí k najviac religióznym krajinám Európy, ale nezabúdajme, že tých zhruba 30 percent neveriacich predsa nemôže na dva týždne prestať „existovať“ len kvôli tejto udalosti a tiež to, že tu nežijú iba katolíci. Pápež Ján Pavol II. bol na Slovensku trikrát. Raz som sa tejto návštevy zúčastnil aj ja a patrí k najsilnejším zážitkom v mojom živote. Môžem zodpovedne povedať, že tieto dva týždne mi pamiatku na túto udalosť poriadne rozhodili. Vinou, dovolím si prehnane povedať, až mediálnej hystérie.
Predpokladám, že mnohí, ktorí tento článok prečítali do konca, budú nahnevaní, ale nech skúsia utlmiť emócie a zamyslieť sa nad tým, či toho skutočne nebolo priveľa. Ja som presvedčený, že áno.
-m-