Už dvakrát som organizoval na Záhorí rockový festival Peacefest a na oba som pozval priateľovho syna i s kapelou. Nám sa páčili oni, im sa tu aj s inými skupinami páčilo tiež. Jednoducho sviatok hudby, i keď tej hlučnejšej. Stretli sa tu hudobníci od tých najmladších, naozaj päťnásťročných, až po starých pardálov z Malaciek, Jakubova a Moravy. Ani by ma vo sne neapadlo, i keď sa to podľa cieľavedomej prípravy a už vtedy profesionálneho prejavu dalo čakať, že jeden z tých slušných a decentných mladých chlapcov zažiari v programe Slovensko hľadá SuperStar.
Takže...Samo Tomeček... ani sa ťa nebudem pýtať, kto ťa priviedol k muzike, keď viem, že to bol tvoj otec Ivan, sám hudobník a neskoršie zvukový režisér populárnej Malackej kapely AC+, ktorá mala veľké ambície, ale i nádej stať sa poprednou slovenskou kapelou. Že sa to nestalo, je veľká škoda. Myslím, že naša pôvodná tvorba prišla o veľa zaujímavých textov a melódií. Teraz spievaš pesničky prevzaté. Cítiš v sebe potrebu pokračovať v otcových šľapajach a potiahnuť pomyselnú káru pôvodnej slovenskej hudby na posty najvyššie?
Samo: Veľmi rád by som sa hudbe venoval naplno a keby sa mi to všetko podarilo, chcel by som sa jej venovať profesionálne. Splnil by sa mi môj sen, ktorý sa zdal byť pred rokom ešte nereálny, no teraz sa všeličo zmenilo.
Zmenil... a zmení sa ti určite celý doterajší životný režim, budú sa stávať veci, že nebudeš pánom svojho času. Poslednú agustovú sobotu bude snáď zase Peacefest, môžu tvoji fandovia počítať znova z vašou účasťou?
Samo: Je pravda, že čas je pre mňa v týchto chvíľach najväčší problém. Musím si však na tento nový život zvyknúť. Čo sa týka Peacefest-u, nemôžem nič sľúbiť. Obávam sa však, že to tento rok nevyjde, pretože máme naplánovaných už dosť akcií práve na koniec augusta.
Celá Superstar sa zaoberá sólovými projektami, čo do budúcna plánuješ s tvojou kapelou, s ktorou si už nejaký ten čas?
Samo: Podľa vydavateľskej zmluvy musí byť prvý album sólový. S kapelou však hrať neprestávam, naopak, teraz sme začali inténzívnejšie skúšať. Musíme postaviť koncertný program a zároveň pracujeme na vlastných skladbách.
Čo ťa najviac potešilo, respektíve sklamalo medzi účinkujúcimi?
Samo: Potešila ma skvelá partia ľudí, ktorú som tam stretol. Samozrejme, že sme sa niekedy nepohodli, ale ako kolektív sme vždy držali spolu.
Aká je atmosféra medzi súťažiacimi a porotou v televíznom štúdiu, je to naozaj tak tvrdé?
Samo: Porotcovia Paľo Habera a Laco Lučenič po generálke prídu poradiť súťažiacim s ich skladbami a upozornia nás na chyby, ale držia si vždy profesionálny odstup. Nie je to až také tvrdé, ale porota si necháva svoje hodnotenia vždy na večerný priamy prenos. Máme s porotou dobré vzťahy.
Teraz trocha nevážne. Už ti otec kúpil papek na odháňanie ctiteliek? A čo kantori v škole?
Samo: Možno je dievčat na mňa teraz o čosi viac, ale dá sa to prežiť. Do školy som sa vrátil len nedávno, ale ťažko sa mi darí popri ostatných povinnostiach nabehnúť na učebný režim, aký som mal predtým.
Ďakujem ti Samo za rozhovor, prajem veľa štastia, a keď budeš chcieť niekoho, alebo niečo popŕliť pravou Záhoráckou koprivou, zavolaj alebo napíš.
Samo: Ďakujem aj ja... nakoniec by som chcel pozdraviť všetkých čitateľov Koprivy.
- pnl -
