s nimi porozprávali. Monika Čulenová a Peter Dermek (obaja sú z Holíča) ochotne prišli a náš rozhovor teraz prinášame našim čitateľom.
MONIKA ČULENOVÁ (nar. 6.októbra 1990) v Košiciach. Na Záhorie prišla už rok po narodení, keď jej rodičia v dedičskom konaní získali v Holíči byt po starých rodičoch. Monika je veľmi všestranná športovkyňa, súťaží v kata (súbornom cvičení) i v kumite (športovom zápase), vďaka čomu je takmer pravidelne vyhodnocovaná ako najlepšia pretekárka súťaže. Monika je majsterkou Slovenska 2004 v zápase kumite, vicemajsterka Holandska, víťazka Svetového pohára vo Švédskom Eslöwe, 3. miesto na Majstrovstvách ČR, dvojnásobná víťazska na Moravia Open, 1. miesto na Majstrovstvách Moravy a Sliezska, 3. miesto na Vianočnom pohári Trbovlje - Slovinsko, 3 zlaté medaily na Funakoši cupe v Českej Lípe, 2. miesto na Európskom pohári mládeže. V mladom veku siahodlhý výpočet úspechov, čo len umocňuje pocit, že jej výber do spoločnosti najlepších športovcov Senice nebol dielom náhody.
Ako si sa dostala k športu a zvlášť ku karate?
Odmalička ma bavilo športovať, bola som športový typ, no bolo to také všeobecné, ničomu som sa nevenovala poriadne. Až na návrh môjho otca som sa začala venovať karate. Tento návrh sa mi celkom páčil a to len urýchlilo moje rozhodnutie. Spýtala som sa svojich priateliek, ktoré ma priviedli do klubu karate v Holíči, kde bol mojim prvým trénerom Martin Gažo. S odstupom času viem, že som urobila veľmi dobrú vec, za čo musím svojmu otcovi poďakovať.
Ako si sa dostala do Hanko kai v Senici?
Okrem trénovania v Holíči nás samotný tréner Gažo jedenkrát do týždňa vodil na tréning do Senice, kde sú predsa len lepšie podmienky na zlepšovanie sa v tomto športe.
Pomerne rýchlo si sa stala úspešnou pretekárkou, kde si dosiahla svoj prvý významnejší úspech?
Ako 11- ročná som štartovala na pretekoch v nemeckom Koblenzi, kde som v silnej medzinárodnej konkurencii získala 2. miesto. Na toto si veľmi rád spomínam a to mi dodalo ohromnú chuť do ďalšieho tréningu.
Prvé víťazstvo je krásne a sladko chutí. Ktoré bolo doteraz tvoje najvýznamnejšie?
V minulom roku sme štartovali na Svetovom pohári vo švédskom meste Eslöw. Samotná súťaž trvala päť dni a ja som bola sama z domu po prvýkrát na dlhší čas. „Garde“ mi robila staršia sestra a ja som v kategórii kata dokázala vyhrať, čo je doteraz môj najvýznamnejší úspech, navyše na medzinárodnej scéne.
Karate sa skladá z dvoch častí, kata a kumite. Ktoré z nich je tvojim obľúbenejším?
Bližší vzťah mám ku kata, čo je cvičenie zostáv. Tomu sa aj viacej na tréningoch venujeme, ale aj kumite, čo je športový bezkontaktný zápas, zvládam bez problémov.
Okrem individuálnych súťaží sa presadzujete aj v súťaži družstiev. Čomu dávaš väčší priestor?
V prvom rade každá z nás sa pripravuje na individuálne vystúpenia. Keď sa však stretnú traja pretekári a ich rýchlosť a technika sú si podobné, potom aj nádej na spoločný úspech je väčšia. Myslím, že s Zuzkou a Liškovými tvoríme dobrú trojicu, čoho dôkazom sú aj naše úspechy.
Zúčastňuješ sa aj na najvýznamnejších európskych a svetových súťažiach?
Na Majstrovstvách Európy sa môže štartovať až od 16 rokov, na „svete“ až od 18 rokov, takže mi ostáva ešte chvíľu času. Keďže ma lákajú len najvyššie méty, je samozrejmosťou, že by som sa na nich raz chcela zúčastniť.
PETER DERMEK (nar. 10.januára 1989) je pravým Holíčanom, čo potvrdili aj jeho prvé slová „ja su z Holíče“. Je študentom Gymnázia v Skalici a rovnako začínal s karate vo svojom meste, v klube, ktorý však medzitým už zanikol. Je vicemajster Slovenska za rok 2004 v karate, v cvičení kata. Na Majstrovstvách Holandska získal 2. miesto, je dvojnásobným víťazom Grand prix v Ústí nad Labem, rovnako vyhral i silne obsadené turnaje v Slovinskom Trbovlje i na Pohári SNP v Ban. Bystrica, na Krokoyama Cupe v Nemeckom Koblenzi obsadil 3. miesto, získal dve 2. miesta na Svetovom pohári vo Švédskom meste Eslöw. Nasledovali víťazstvá na Obi open v Neratoviciach (ČR) a zvíťazil i na 1. ročníku Veľkej cene Senice.
Ako si sa ty dostal ku karate?
K tomuto športu ma dotiahol kamarát Erik Truhlář. Prvým trénerom bol, rovnako ako u Moniky Martin Gažo, ktorému by som chcel veľmi poďakovať za základy, ktoré mi v karate dal.
Kto je tvojim trénerom v Senici?
Teraz nás trénuje Martin Čulen, je to jeden z najlepších trénerov nielen v Senici, ale je uznávaný aj na Slovensku, v Európe i vo svete a nie nadarmo je aj vo svetovej federácii karate.
Ak by bola šanca, prestúpil by si do iného klubu karate?
Holíč a Senica sú blízo pri sebe, tri tréningy do týždňa sa dajú časovo zvládnuť, rovnako aj kombinácia škola - šport. K tomu máme najlepšieho trénera na Slovensku. Hanko kai nám veľmi vyhovuje a preto nie je dôvod na prestup do iného klubu.
Už v mladom veku si so svojim športom precestoval takmer celú Európu, o čom sa tvojim rovestníkom môže len snívať. Aké úspechy si najviac ceníš?
Všetky dosiahnuté výsledky sú dielom tréningového úsilia a ceniť si treba všetky. Predsa len dve 2. miesta na Svetovom pohári vo Švédsku sa zrodili vo veľmi silnej konkurencii a patria k najcennejším.
Kto je tvojím najväčším súperom na tatami?
Je to určite Miro Detko z Trenčína, toho „moc v láske“ nemám, no mimo pretekov sme dobrí kamaráti.
Čo by si chcel s karate dosiahnuť?
Láka ma reprezentácia, štartom a výsledkami v Slovenskom pohári by som sa chcel nominovať na Majstrovstvá Slovenska.
Jozef Komorný
