vého pôstu závisí totiž od dátumu Veľkej noci, ktorý je pohyblivý podobne ako aj termín ďalších na ňu nadväzujúcich sviatkov, napríklad sviatku zoslania Ducha Svätého. Určenie ich dátumu závisí od výpočtu začiatku astronomickej jari a následného splnu mesiaca. Spln mesiaca nastáva každých 29,53059 dňa, takže v niektorých rokoch je 12 inokedy 13 splnov. Preto je Veľká noc niekedy už koncom marca, inokedy začiatkom apríla a v niektorých rokoch v polovici ba až koncom apríla. V roku 2000 napríklad pripadla Popolcová streda až na 8. marca, čiže bola o mesiac neskôr ako v tomto roku.
Už 9. februára sa Popolcovou stredou začne pre kresťanov 40-dňový čas pôstu, ktorý potrvá až do Veľkonočnej nedele. Je to obdobie pokánia a prípravy na najstaršie a najvýznamnejšie sviatky kresťanského cirkevného roka - Veľkú noc. V čase pôstu sa obvykle nekonali zábavy ako znamenie vážnosti tohto obdobia, pripomínajúceho utrpenie a smrť Ježiša Krista.
Na Záhorí sa záver fašiangov už tradične spája so sprievodmi maškár (na spodnej fotografii zachytávame nedeľný sprievod do kostola v Borskom Mikuláši), ktoré sa v uliciach obcí pohybujú od nedele do utorka pred Popolcovou stredou. V tomto roku sa však vo viacerých obciach objavil aj iný fašiangový fenomén tradičná zabíjačka. Jednu z nich, zo Sekúl, vám približujeme na strane 9.
- gak -
