Sťahovali dvanásť tisíc spisov

mu dňu roku 2005 zrušený. Využili sme jej prítomnosť a opýtali sa, aký je to pocit zúčastniť po toľkých rokoch tohto podujatia už iba z pozície hosťa.
„Nemám vôbec pocit, že som tu ako hosť, lebo nemám ani pocit, že pôsobenie súdu v Skalici definitívne skončilo. Veď historicky má Skalica súdnu moc od roku 1372 vždy s nejakými nedobrovoľnými prestávkami tak, ako nastáva takáto prestávka aj teraz. Naviac Senica získala sídlo súdu tak, že poskytla do národnej rady tesne pred hlasovaním o zákone nepravdivú informáciu, že má novopostavenú budovu. Zo svojej praxe viem, že každá nepravda je vždy ľahko uveriteľná, lebo ten, ktorý ju používa, si pre ňu pripraví argumenty. Na druhej strane ale tiež zo svojej praxe viem, že tá nepravda nakoniec vyjde najavo a obráti sa proti tomu, kto ju použil.“
Takže vy veríte, že sa súd vráti do Skalice? Podnikáte v tom nejaké kroky?
„Áno verím. Zatiaľ sme konkrétne kroky podniknúť nemohli, pretože sme sa museli vyrovnať so sťahovaním z budovy, čo je veľmi náročné. Okrem iného sme sťahovali dvanásť tisíc takzvaných živých spisov. Vieme však, že ministerstvo (spravodlivosti, pozn. red.) nie je spokojné s terajším obsahom zákona, pretože zákon bol prijatý v inej podobe, než ho ministerstvo navrhlo. Vznikla určitá nerovnováha v rozložení súdov, pretože bolo zrušených desať okresných súdov od Banskej Bystrice smerom na západ a smerom na východ všetky súdy ostali. Všeobecne sa v právnickej verejnosti predpokladá, že po zmene politickej garnitúry dôjde opätovne k zmene organizácie súdov.“
Hovorí sa o detašovanom pracovisku obvodného súdu v Skalici.
„Detašované pracovisko navrhlo samotné ministerstvo. Musel by však s tým súhlasiť predseda senického súdu, resp. by musel on dať návrh a ministerstvo by to mohlo schváliť. On však s týmto nesúhlasil, pretože bolo investované pomerne veľké množstvo finančných prostriedkov do tej terajšej budovy súdu a tým argumentoval, že by tie priestory neboli využité.“
V príhovore ste hovorili o dobrej spolupráci so štátnou i mestskou políciou.
„Áno, tá spolupráca bola na veľmi dobrej úrovni. Keď sme si to porovnávali na celoslovenských poradách predsedov súdov, tak mi kolegovia niekedy až nechceli veriť, že stačilo z našej strany vzniesť požiadavku a príslušníci jednej či druhej polície ju skutočne iniciatívne splnili.“
Keby sa podarilo dostať súd naspäť do Skalice, vrátili by ste sa?
„V Skalici sa cítili všetci dobre. Nie len my, ktorí tu bývame, ale aj kolegyne, ktoré tu dochádzali. Všetci hovoria, že pôjdu naspäť aj o polnoci, keď to bude treba. Skalica má totiž takú duchovnejšiu atmosféru, než iné mestá. Je to spôsobené tou históriou, tými historickými budovami, ktoré boli v nedávnej dobe tak pekne obnovené a v neposlednom rade aj ľuďmi, ktorí tu žijú. Ten pozitívny vplyv akosi vyrovnáva to všetko negatívne, s ktorým sa my v tej našej práci stretávame a čo robíme.“
- em -