Krásna senická streda v Subotici

ubotice vydala mikrobusom aj skupinka jedenástich priaznivcov, prevažne pracovníkov OMS, a jedno miesto dostala k dispozícii aj naša redakcia. A tak sme vďaka tomuto kroku pozorných Seničanov boli aj my priamo pri tom – „na mieste činu“.
Cesta krížom cez celé Maďarsko prebehla v pohode, počas povinného oddychu vodiča ju spestril skvelý obed na grilovaných špecialitách tesne pred Budapešťou. Narušil ju len prechod cez maďarsko-srbskú hranicu, kde sme museli rešpektovať pohodlnosť Maďarov a nezáujem srbského policajta, ktorý si zrejme už teraz skúša budúcu nezamestnanosť. Po 55 minútach sme ale úspešne prešli a o 16. h sme zastali pred hotelom Patria v Subotici. Po ubytovaní a krátkom oddychu sme sa peši vybrali do športovej haly, kam sme dorazili po štvrťhodine. Súbežne pred halu prišiel aj autobus s hráčkami a po krátkom zvítaní si priaznivci z neho prevzali bubny, zástavy a rapkáče. V hale sme boli prví a pretože miesta pre hostí neboli vyhradené, vybrali sme si tie lepšie. Domáci funkcionári, vedomí si plného hľadiska, začali vehementne namietať a rozpútali doslova psychologický boj. Evidentne s fanúšikmi Senice nepočítali a zdalo sa, že im v hľadisku prekážajú. Nakoniec sa všetko vyriešilo, keď sa Seničania presunuli do hornej časti vysokej tribúny. Zaujímavosťou priestrannej haly boli dve tribúny za oboma kratšími stranami hracej plochy, na ktoré sa vychádzalo po rebríkoch. Tie využili len dvaja videokameramani, jedným z nich bol aj senický manažér Ľuboš Pöštényi. Hala sa postupne zaplnila do posledného miestečka tak, že mnohí ľudia v jej rohoch stáli a bolo v nej rozhodne cez tisícku hlavne mladých priaznivcov. Za ohlušujúceho zvuku hudby a pri skvelej akustike vyšpičkoval atmosféru miestny hlásateľ, ktorý doslova hnal domáci mladý kolektív za úspešným výsledkom. Do kariet mu zahral aj úvodný set, ktorý Subotica vyhrala. V tomto „horúcom pekle“ si svoje užili aj senickí priaznivci, niektorí i pooblievaní nápojmi. Tí sa však venovali výlučne povzbudzovaniu, nenechali sa vyprovokovať a čoskoro sa dočkali zaslúženého ovocia. Naplno sa tu ukázala skúsenosť senických hráčok, ktoré sa dostali do tempa, začali si hrať svoju hru a ďalšie tri sety mali vo svojich rukách a vlastnej réžii. A tak sa častejšie od stolíka zapisovateľov ozývala zmena stavu ohlasovaná vo forme „novy pojem Senica“ a stav v náš prospech. Tak to vydržalo až do konca, hoci vo štvrtom sete s čiastočnou zápletkou. Domáce však ani raz neviedli a tieto tri sety prehrali na lopty 45:75. Skutočne prekrásny bol pohľad na tešiace sa senické hráčky a realizačný tím na lavičke po poslednej lopte. Rovnako na jasajúcu skupinku senických skalných v dave smutne odchádzajúcich subotických fanúšikov. Dlhú cestu nemerali nadarmo a boli priamo pri zrode historicky najväčšieho úspechu senického volejbalu. A vychutnávali si ho plnými dúškami tak, ako sa v takých chvíľach patrí. Všetci sa presunuli do hotela PBG Inženjering, ktorý sa na dve noci stal domovom úspešného senického kolektívu. Oslava trvala dlho do noci, aj keď od polnoci už bez hráčok. Príjemná bola aj spoločná cesta späť, hoci sme neunikli kontrole srbskej polície a na srbsko-maďarských hraniciach dali čiastočne o sebe vedieť naši južní susedia. Všetci sa zhodli v tom, že to nebola posledná akcia tohto druhu. Senický ženský volejbal naštartoval v lete novú éru a je predpoklad, že niekoľko rokov bude na Slovensku i v europohároch tvrdiť muziku. Prajeme mu, aby sa tak stalo a aby to trvalo čo najdlhšie.
- miki –