nc za kopnutie rozhodcu do korčule. Keď sa „pánko“ Faith už tak rozčúlil, že „fyzicky“ napadol hlavného rozhodcu, zrejme mal na to dôvod. V televíznom zápase medzi Liptovským Mikulášom a Slovanom hlavný arbiter najprv neuznal Liptákom gól za údajné postavenie hráča v bránkovisku. Budiž. No pred koncom zápasu celý slovenský národ dívajúci sa na tento zápas videl, ako domáci dali tentoraz regulérny gól, čo potvrdili zábery kamery. Videorozhodca však odporučil hlavnému rozhodcovi gól neuznať. Dokonca verejnoprávna STV si v komentári dovolila povedať, že by sa peniaze za videosystém radšej mohli dať na očné vyšetrenie videorozhodcov, čo už je „silné kafe“. Na začiatku tejto sezóny sa hokejová generalita vystatovala, že sa urobil krok vpred, keď nechala nainštalovať kamerové systémy na všetky extraligové štadióny (zaplatiť si to všetko museli kluby). Od novej sezóny platia daňoví poplatníci na každom zápase videorozhodcu, ktorý má pred sebou modernú techniku, päť kamier, päť monitorov a dbá na to, aby sa nestávali práve také veci ako sa stala v Liptovskom Mikuláši. Rozhodcovia berú za každý zápas niekoľko tisíc korún. Nemám rád tie otrepané frázy, že rozhodcovia nemajú oči na chrbáte. Za túto frázu sa totiž za tie roky, čo sledujem hokej, skrylo už toľko stovák úmyselných faulov či neuznaných gólov. Rozhodcovia sú však na ľade traja a práve vtedy, keď je ten hlavný otočený chrbátom by si prípadné incidenty mohol všimnúť čiarový. Veď to nie je až také nemožné. Takto sa napríklad stalo v zápase Skalice s Dubnicou, kde zákerný faul na domáceho hráča za chrbátom hlavného videl čiarový, „žaloval“ to hlavnému a ten vylučoval. Dá sa to. Či by pomohol ďalší hlavný rozhodca na ľade? To je na dlhú debatu. Určite to má svoje kladné a určite i záporné prvky, ale v tomto momente by bolo skôr potrebné sa zamyslieť nad faktom, prečo sú veľmi slušne platení rozhodcovia tými najviac chránenými exemplármi v rámci ľadového hokeja, ktorí nepripustia debatu s kapitánom mužstva, s trénerom mužstva a samozrejme s divákom. Dokonca majú ešte 24-hodinovú ochrannú lehotu, v rámci ktorej sa na margo ich výkonu nesmie nikto vyjadrovať. Koľkokrát ste počuli, že ten alebo onen rozhodca bol suspendovaný za nehorázny výkon, že zaplatil pokutu alebo nedostal výplatu za to, že si jednoducho svoju prácu nevykonal tak ako mal? Okrem troch rozhodcov a najnovšie i videorozhodcu chodí na každý zápas ešte delegát, ktorý by mal dohliadať, okrem iného, aj na výkon rozhodcov. Bol by som skutočne veľmi rád, keby niekto kompetentný na tomto mieste urobil výpočet trestov voči rozhodcom ak vôbec nejaké boli udelené. Zato výpočet disciplinárnych trestov pre hráčov či funkcionárov by bol siahodlhý. Viete, keby ste boli hokejista a trikrát vám niekto počas jedného zápasu sekol po ruke a pán rozhodca sa tváril, že sa nič nedeje - veď to by ste nemohli byť chlapom, keby ste sa nerozčúlili. Iste, to nie je návod na to, že treba kopať či nadávať rozhodcom, ale nech niekto povie ako bojovať proti veterným mlynom. Okrem odlevu kvalitných hráčov za lepším zárobkom mimo hranice republiky znižuje kvalitu nášho vrcholového hokeja práve pruhovaná „kavaléria“. Nie, netreba ich všetkých hádzať do jedného vreca. Samozrejme sú aj rozhodcovia kvalitní a objektívni. Ale dajme si ruku na srdce - aké percento? Mám jeden návrh. Nemohli by sa draho nakúpené systémy umiestniť radšej na frekventované ulice extraligových miest, aby sa na nich monitorovalo dianie a prípadne pomohli mestským políciám pri odhaľovaní priestupkov či trestných činov? Bolo by to určite užitočnejšie. A na záver ešte druhý návrh - čo tak posadiť hlavného rozhodcu nad stredovú červenú čiaru do hľadiska, aby mohol vidieť bez „očí na chrbáte“ čo sa deje na ľade. Zabili by sa tak dve muchy jednou ranou - rozhodca by na ľade nezavadzal a predovšetkým by všetko dianie na ľade videl objektívne zhora.
- em -
