Skôr, ako sa začala výstavba obchodného domu Billa, niekoľko dní sa na pozemku pod budúcou stavbou uskutočnil archeologický výskum. O jeho priebehu a
Článok pokračuje pod video reklamou
Skôr, ako sa začala výstavba obchodného domu Billa, niekoľko dní sa na pozemku pod budúcou stavbou uskutočnil archeologický výskum. O jeho priebehu a výsledkoch sme sa porozprávali s riaditeľkou Záhorského múzea v Skalici Vierou Drahošovou.
„Tento archeologický výskum viedli odborní pracovníci Archeologického ústavu v Nitre, konkrétne doktor Peter Bednár. Výskum mal za cieľ, skôr než sa postaví budova obchodného domu, preskúmať hradby, ktoré tu ostali po mestskom opevnení. O tom, že tam hradby boli, sme samozrejme všetci vedeli. Vedel sa aj smer, respektíve priebeh, kadiaľ hradby išli, ale zámerom výskumu bolo zistiť niektoré podrobnosti a síce, či sa nachádza pod hradbami staršie osídlenie. Či tu ešte skôr, než sa v 14. storočí pristúpilo k budovaniu hradieb, už existovala dedina. Ďalším zámerom bolo zistiť, či mali hradby vonkajšiu priekopu prípadne ďalšie zaujímavosti.“
Čo všetko sa našlo?
„To, čo sme všetci mohli vidieť, keď sme išli okolo, boli základy hradobného múru s tým, že na začiatku parcely pri ceste sa objavili aj zvyšky architektúry, ktorá bola súčasťou mestskej brány. Výstavba opevnenia sa začala po roku 1378 na základe kráľovských výsad Ľudovíta I., medzi ktorými bola i výsada postaviť si hradby, samozrejme zo skalického kameňa. Hradby teda vznikli a od samého začiatku mali dve brány. Bola to brána Strážnická a Holíčska zvaná tiež Uhorská. A teraz sa tento archeologický výskum dotkol Holíčskej brány, ale iba jej vedľajšej časti, pretože hlavná časť brány je, aspoň tak predpokladáme, pod súčasnou komunikáciou. Tieto hradby v histórii viackrát čelili rôznym vojenským tlakom a opravované boli už po husitských vojnách v prvej polovici 15. storočia. Veľmi veľký tlak bol začiatkom 18. storočia, kedy tu boli Rákociho vojská, potom sa Skalice zmocnili cisárske vojská a je známa udalosť z roku 1705 na ich odstránenie, kedy boli v jednej časti podkopané a mali byť vyhodené do vzduchu. Ako uvádza vo svojich pamätiach Franko Víťazoslav Sasinek, tak v roku 1852 bola táto časť hradieb zničená a zrejme aj brána. Na starých vedutách je však zachytená a vieme tak rekonštruovať jej podobu.“
Prispel tento výskum k objasneniu niektorých skutočností z histórie nášho mesta?
„Prišlo k overeniu niektorých domnienok, napr. že v tejto časti mesta hradby nemali priekopu, pričom sú historické údaje o tom, že v prípade nebezpečenstva sa do priekopy napúšťala voda. Zrejme išlo ale o časť pri severnej veži. Ďalším zistením bolo, že sa pod hradbami nenašlo staršie osídlenie, to znamená, že centrum toho rannostredovekého osídlenia muselo byť buď bližšie k centru mesta, ako sa aj predpokladá, alebo pri rotunde. Tá časť architektúry pri bráne bola až sekundárne dostavaná bránka pre chodcov a novoveký majiteľ tejto parcely, ktorý ju získal po odstránení hradieb, si vstaval do otvoru v zemi dve tehlové pivnice. Presnejšie nálezové okolnosti, zameranie a črepový materiál, ktorý je však všetok datovaný až po zániku hradieb, to znamená z druhej polovice 19. a 20. storočia, bude prezentovaný v nálezovej správe, ktorú spracujú v Archeologickom ústave SAV a doktor Bednár plánuje prezentovať výsledky výskumu na seminári, ktorý bude organizovať Pamiatkový úrad v Trnave.“
- mm -
