Na poliach južného a západného Slovenska sa žatevné práce skončili. Kombajny vystriedali pluhy a iné mechanizmy, bez ktorých si dnes už poľnohospodá
Na poliach južného a západného Slovenska sa žatevné práce skončili. Kombajny vystriedali pluhy a iné mechanizmy, bez ktorých si dnes už poľnohospodári prácu na poli nevedia predstaviť. Nieje to tak dávno, cez polstoročie, čo sa na lánoch s obilím a inými plodinami pohybovali menej komplikované stroje, ktoré boli v danej dobe výdobytkom techniky a veľkým pomocníkom maloroľníkov a neskôr i družstevníkom.
Tak, ako sa rozvíjal technický pokrok, spolu s poľnohospodárskymi strojmi, v ktorých našiel svoju záľubu, vyrastal aj Ing. Dušan Praženka z Podbranča. Svoju záľubu začal od konca 60-tych rokov zhmotňovať do bohatej zbierky, ktorá dnes obsahuje približne 90 exponátov, prevažne traktorov a mláťačiek z prvej polovice 20. storočia.
„Poľnohospodársku techniku som začal zbierať od roku 1968 a dodnes banujem, že som s tým nezačal skôr. Možno by sa zachránilo oveľa viac exponátov ako sa ich v súčasnosti nachádza v súkromných zbierkach a múzeách. Pamätám sa, to som mal päť rokov, že otcovi v roku 1935 vlakom do Senice priviezli nový traktor s mláťačkou. Krása čerstvých farieb a mohutnosť strojov urobila na mňa veľký dojem, ktorý neskôr prerastal do zberateľskej vášne. Otec chodieval mlátiť veľkým gazdom v okolí a ja som pri ňom trávil takmer celé prázdniny. Chytilo ma to tak za srdce, že som poznal všetky traktory, mláťačky i parné stroje v okolí. Náš dom bol pravidelne zásobovaný letákmi a prospektami poľnohospodárskych strojov od rôznych agentov. Veľa z nich sa mi podarilo zachrániť pred zničením a tvoria taktiež dnešnú zbierku.“
Prvým exponátom dnes už rozsiahlej zbierky bol traktor Škoda 30, akým jazdieval otec Dušana Praženku, kým mu ho komunisti v 50-tych rokoch nevzali. „V mojej zberateľskej vášni mi veľmi pomáhala Tatra 128, ktorou som privážal exponáty z rôznych kútov Slovenska. Treba si uvedomiť, že v zbierke sú stroje, ktoré by inak skončili v šrote. Žiaľ, k exponátom ako ku železnému šrotu, sa neraz správajú aj spoluobčania, ktorí nevedomky dokážu do zberu za pár korún odniesť nenahraditeľnú súčasť stroja. Taktiež som za tie roky videl družstevníkov páliť staré mláťačky len preto, aby dali za pár korún železo do zberu. Vôbec ich netrápilo, že im tie stroje dobre slúžili a majú i naďalej svoju hodnotu. Obrat k lepšiemu vo vášni Dušana Preženku nastal v začiatkom nového tisícročia, keď mu po stretnutí s Pavlom Koncošom exminister poľnohospodárstva prisľúbil finančnú pomoc na vybudovanie prístrešku pre historické exponáty. Dušan Praženka vypracoval projekt, kvôli ktorému musel založiť aj Občianske združenie Ochranár a od štátu naozaj dostal 1,3 milióna korún. Prístrešok už stojí, ale na jeho dokončenie chýbajú ešte peniaze.
„Niektoré exponáty, najmä traktory, sa bojím skryť pod prístrešok, lebo by ich ukradli alebo vyrabovali. Aj preto by som touto cestou chcel osloviť Trnavský samosprávny kraj, či by nemohol združeniu poskytnúť financie na ohradenie prístrešku. Už dnes zisťujem, že prístrešok je priestorovo malý. Nezbieram len traktory ako iní v susedných štátoch. Zbieram aj mláťačky. Sú to veľké kusy, ešte z prvej republiky, ktoré zaberajú veľa miesta. Na vybudovanie slušného vidieckeho múzea poľnohospodárskej techniky by sme potrebovali ešte jeden prístrešok, ktorý by slúžil ako depozitár pre viac poškodené stroje.“
Podobné múzeá nájdeme v rakúskych, nemeckých ale i českých obciach a mestečkách. Sú vďačnou príležitosťou na obohatenie vidieckej turistiky. Len na Slovensku sa akosi bojíme prijať pravdu a si uctiť minulosť. Zo starej a funkčnej techniky asi máme strach, pretože nám pripomína kolektivizáciu, znárodňovanie a komunistický útlak. Aj preto históriu naďalej potláčame a jej pamätníky ničíme. Tak, ako to robili aj komunisti.
Gabo Kopúnek
