Skalica - Vo výdavkovej časti upraveného rozpočtu mesta Skalica aj tento rok figurujú v kapitole príspevkov dve čiastky, ktoré prislúchajú Fondu mládeže a Fondu kultúry. Dovedna ich rozpočet činí 550 tisíc Sk. Kontrolu ich použitia za uplynulý rok vykonal hlavný mestský kontrolór Jozef Hertl, ktorý poslancom mestského zastupiteľstva tlmočil kritiku na transparentnosť zužitkovávania mestských peňazí. Fungujú z poplatkov za alkohol a tabak Fond kultúry MsZ Skalice zriadilo ešte v roku 1992, jeho kultúrnu obdobu o dva roky neskôr.
Štatút Fondu mládeže hovorí o finančnej podpore aktivít v oblastiach práce s mládežou, ktorá by mala byť prioritne zameraná na eliminovanie negatívnych vplyvov spoločnosti na mladú generáciu. Ako negatíva spoločnosti štatút fondu pomenúva konzumáciu alkoholu, drog, či závislosť na hracích automatoch. Nie je preto náhodou, že okrem ročnej paušálnej dotácie z mestskej kasy vo výške minimálne 100 tisíc korún tvoria zvyšok finančných prostriedkov fondu (cca 350 tisíc Sk) predovšetkým príjmy získané z poplatkov z predaja alkoholu, tabaku a za používanie výherných hracích automatov v zariadeniach na pôde mesta. Správca fondu, ktorým je komisia mládeže a športu, raz ročne vyhlasuje konkurz, na základe ktorého môžu fyzické alebo právnické osoby žiadať na konkrétny projekt finančnú podporu. Podobná situácia je aj v prípade mladšieho Fondu kultúry s rozpočtom rovných stotisíc. Uzávierka projektov na podporu kultúrnych aktivít sa pre zmenu koná v dvoch termínoch, v marci a auguste. Projekty oboch fondov vždy prehodnocuje príslušná komisia, ktorá najvhodnejšie predkladá na schválenie mestskému parlamentu. Peniaze sa prejedli a prespali Hlavný kontrolór J. Hertl poukázal predovšetkým na čerpanie prostriedkov z Fondu mládeže:
„Je potrebné, aby každý jeden podporený projekt bol napríklad jedným členom komisie skontrolovaný, či dotácia bola použitá na pôvodne schválené účely. Na základe dostupných podkladov som prišiel k záveru, že najviac žiadatelia finančnú podporu fondu využívali na ubytovanie a stravu a nie na samotnú realizáciu projektov.“ Podľa stanov tohto fondu je jeho „správca povinný kontrolovať realizáciu každého projektu, ktorému bola schválená dotácia“. Naviac o kontrole a samotných výsledkoch má správca, teda komisia mládeže a športu vyhotoviť písomnú správu. J. Hertl vo vymenovávaní nedostatkov pokračuje: „Pri podpisovaní zmluvy s úspešným žiadateľom je nutné predložiť projekt, aby bolo jasné, kto je zodpovedný za vyúčtovanie poskytnutých prostriedkov. Aby sa nestávalo, že zmluvu podpíše iná osoba ako tá, čo je následne zodpovedná za vyúčtovanie.“
Takmer zhodné výhrady adresoval kontrolór aj na margo Fondu kultúry. V tomto prípade je však štatút zhovievavejší. Kontrola realizácie projektov tu nie je povinná, právomoci správcu fondu sú formulované iba ako „právo priebežného sledovania“. Naviac oproti Fondu mládeže nemá správca Fondu kultúry (kultúrna komisia) povinnosť písomného hodnotenia uskutočnených projektov. To padá na plecia samotného predkladateľa alebo žiadateľa. Chýbajúce doklady problémom účtovníčky Presne túto skutočnosť mal na mysli predseda kritizovanej komisie kultúry, vzdelávania, miestnych tradícií a družobných stykov PhDr. Jozef Špaček, podľa ktorého je duplicita vyhodnocovania kultúrnych projektov ešte aj zo strany komisie zbytočná. Mgr. Ivan Horák, predseda komisie mládeže a športu, ktorá je priamo zodpovedná za hospodárenie s pridelenými financiami, takisto kontrolórovi oponoval obhajobou, že pri čerpaní mestských prostriedkov zdokladovanie účelu nikdy nechýba. Hlavný kontrolór mesta a aj podaktorí poslanci však vedia asi svoje, pretože nezabudli upozorniť, že absentujúce doklady môžu spôsobiť problémy najmä účtovníčke. Z „poznania“ kontrolóra sa poučíme Netransparentné využitie prostriedkov alebo konca spreneveru nepripúšťa ani prednosta MsÚ Skalica Anton Bobrík: „Spôsob podávania projektov regulujú všeobecno-záväzné nariadenia. Je plná právomoc kontrolóra sledovať, akým spôsobom sa s týmito prostriedkami nakladá. Myslím si, že najväčšie problémy sú formálneho charakteru.“ Z formálnych nedostatkov nehodlá mesto vyvodzovať žiadne závery, poznanie kontrolóra chápe ako podnet na „poučenie sa“. „Budeme musieť dať echo organizáciám využívajúcim fondy, že nestačí akciu len zrealizovať, ale ju aj následne dobre vyúčtovať,“ uvádza prednosta. To si však vyžiada zmenu a upresnenie oboch štatútov. Napriek kritike kontrolóra si skalickí radní fungovanie oboch fondov pochvaľujú. Vďaka nim sa podarilo zaktivizovať k čulému životu mimovládne organizácie, ktoré realizujú na pôde mesta verejno-prospešné akcie.
- t -