Požiare v minulosti mala na svedomí železnica, dnes lajdáci a podpaľači
apríli, máji a v letných mesiacoch. Od konca októbra roku 2000 je pamätný veľký požiar pri Hrabušiciach v Slovenskom raji. Zachvátil 64 hektárov borovicových lesov a zahynulo pri ňom šesť ľudí. Požiarom sú však viac vystavené ihličnaté lesy v nižších nadmorských výškach, na južných slnečných expozíciách. Preto vedia svoje o požiaroch lesov aj hasiči a obyvatelia obcí Záhoria. „Takmer tretinu, viac ako 31 percent katastra nášho okresu," povedal nám zástupca prednostu Okresného úradu v Senici Ing. Jaromír Pláteník, „pokrývajú lesy. Kedysi bola ich najväčším nepriateľom železnica. Dnes, po výmene parnej trakcie za elektrickú, sú to ľudia. Lajdáci, ktorí odhodia horiacu cigaretu, nezodpovedne založia v lese ohník. V nie jednom prípade však už určili vyšetrovatelia aj úmyselné zapálenie."
Tretina Senického okresu, to je viac ako 20 tisíc hektárov lesov. „Požiar z nášho okresu," hovorí riaditeľ OR Hasičského a záchranného zboru v Senici Ing. Miroslav Maca, „sa však môže veľmi ľahko rozšíriť aj do susedných regiónov, ba až po Bratislavu. Najvážnejšou udalosťou bol požiar, ktorý v roku 2000, pri extrémnych a dlhotrvajúcich augustových 39 stupňových horúčavách, zachvátil 23 hektárov borovicových lesov medzi obcami Šajdíkove Humence a Borský Mikuláš. V pôdnom podloží bola nameraná horúčava 70 stupňov Celzia. Narazili sme na lokalitu s ložiskom samovznietenia, kde zem doslova fajčila. Po odhrabaní vrchnej vrstvy pôdy vyrazili otvorené plamene. Na zásahu sa podieľalo 130 ľudí, útvary z okresov Skalica, Malacky, Senica a dobrovoľní požiarnici zo siedmich okolitých obcí. Lokality sme museli hasiť na dva aj trikrát. Čo sme v jednom dni uhasili, vzbĺklo cez noc v suchom podloží na piesčinách znova. Hotovo sme mohli ohlásiť až po troch týždňoch, preventívne sme však hliadkovali aj potom. Priame škody neboli veľmi vysoké. Horelo zväčša na rúbaniskách, drevo sa ešte dalo vyťažiť. Obrovské sú však ekologické škody." Vyšetrovatelia sa zhodli, že požiar zapríčinil niektorý z ľahostajných návštevníkov turisticky atraktívnych bágrovísk pri Šaštíne - Strážach. Rozsiahla katastrofa však nebola žiadna výnimka. Lesné požiare zaznamenávajú a likvidujú senický hasiči každý rok. V deväťdesiatom deviatom ich zaznamenali 5, v roku 2000 okrem katastrofického ďalších 24, šesť požiarov vlani. Väčšinou vypukli v lete.
„V tomto roku," pokračuje Miroslav Maca, „nám prvý lesný požiar ohlásili už 30. marca a do konca apríla sme likvidovali ďalších 10. Všetko v katastri Šaštína - Stráží. Nielen my, polícia alebo mestský úrad, ale tiež samotní obyvatelia najmladšieho mesta, tvrdíme, že ide o zámerné činy podpaľača. Vyžíva sa v ohni a vo „frmole", ktorý zakaždým narobí. Ide však o pridrahú a príliš nebezpečnú zábavu. Za celý vlaňajšok sme zaznamenali škody v zhorených lesoch vo výške 11 200 korún. Od marca do mája tohoto roka už presahujú 40 tisíc korún, a leto je ešte len pred nami. Nikto nevie, čo sa môže stať. Na nedávnej porade s políciou v Šaštíne - Strážach sme koordinovali sledovanie podozrivých." Vo všeobecnosti však treba povedať, že v posledných rokoch sa nenašiel ani jeden jediný konkrétny páchateľ. Či podpálil les úmyselne, alebo z lajdáctva. Inou bolesťou senických hasičov je skutočnosť, že pre hasenie lesných požiarov majú vo vlastnej výbave len bežnú útočnú techniku. „V roku 2000, po požiari v Slovenskom Raji, prijala vláda uznesenie, že sa uvoľnia prostriedky na nákup špeciálnej techniky. Napriek tomu, že nebezpečenstvo požiarov je na našej horúcej suchej rovine oveľa akútnejšie ako vo vysokých horách, pri rozdeľovaní prostriedkov sme zaradení až niekde v druhom slede. Koncom apríla tohto roku bolo na úrovni krajského riaditeľstva hasičského zboru v Trnave rokovanie so zástupcami rezortu poľnohospodárstva a vnútra i štátnych lesov o pomoci pri poskytovaní leteckej protipožiarnej služby. Na náš podnet o ňu v prípade potreby požiada okresný úrad cez kontaktnú osobu v príslušnom lesnom závode," dodáva Ing. Miroslav Maca.
Ondrej KOLLÁR
