Desať rokov ich straší „večná" stavba nadmerného kultúrneho domu
usedia. Jeho svetovému chýru výrazne pomohol svojimi novelami slávny český spisovateľ Bohumil Hrabal. O našom slovenskom Rovensku, utiahnutom 3 kilometre od Senice, bokom od hlavných ciest, nevie takmer nikto. „Nemáme tu nič," hovorí starosta Ľudovít Farkaš, s čím by sme sa mohli pýšiť. Našej obci s 370 obyvateľmi chýba dokonca aj vybavenie základnými inžinierskymi sieťami. Máme len plyn a elektrinu. Voda sa k nám nedostala, o kanalizácii môžeme zatiaľ tiež len snívať. Nemáme žiadne jazerá, rekreačné centrá, hrady. Sme len obyčajná malá obec na Záhorí, ktorá nikomu, okrem nás čo tu žijeme, na srdci neleží. Poldruha miliónový ročný rozpočet nestačí na vlastné veľké investície. Najťažšie boli roky 1999 a 2000, keď kulminovalo splácanie úveru vo výške 2 miliónov korún, aj za cenu krutého 23% úroku. Plynári si rozvody privlastnili, nám však peniaze doteraz nevrátili. Pritom ich potrebujeme ako soľ. Z ekologického hľadiska robí najviac zla v životnom prostredí absencia kanalizácie. Ľudia vypúšťajú odpady do záhrad a jarkov. U nás je však hladina spodnej vody len necelý meter pod povrchom terénu. Domy prakticky plávajú na spodnej vode, ktorá sa znehodnocuje. Potvrdili to odborné rozbory po potope v roku 1997. Vodohospodári zatiaľ iba posielajú dotazníky a pýtajú sa, aký máme názor na vybudovanie sietí. Podobne je to s kanalizáciou. Tri kilometre sietí s čističkou nás vyjdú na 16 až 22 miliónov korún. Všetky fondy však podmieňujú svoje dotácie našou finančnou účasťou najmenej vo výške 20 percent z celkových nákladov. Keby sme sa spojili podľa pripravených projektov so susedmi, ktorí sú na tom rovnako ako my, náklady by spojovacími potrubiami medzi obcami vzrástli niekoľkonásobne. Peniaze však nemáme na prvý, ani na druhý zámer."
Prvoradá úloha je dokončiť „večnú" stavbu kultúrneho domu, do ktorej sa pustila ešte predchádzajúca samospráva. „Nešťastné rozhodnutie padlo v roku 1992. Odvtedy sa s dielom, ktoré presahuje nielen finančné možnosti, ale aj praktické potreby obce, doslova z roka na rok trápime. Doteraz obec preinvestovala na stavbe takmer 6 miliónov korún. Keby sme trvali na kompletnom dokončení diela podľa pôvodných projektov, vrátane interiérov a vybavenia, potrebovali by sme podľa odhadov Prvej komunálnej banky najmenej 16 miliónov korún. Niet ich a nebude. Ak nám konečne vrátia plynári 2 milióny korún, vložíme ich do dokončenia upravenej verzie, ktorá počíta najmä so zasadačkou obecného úradu a veľkou sálou. Mali by pomôcť aj peniaze za predaj objektu bývalej školy, v ktorej sa už pár rokov neučí. Kupec je nádejný, v tomto čase finišuje rokovanie o podmienkach," dodáva Ľudovít Farkaš.
Ondrej KOLLÁR
