Senica - šla v polovici roka 2001 elita armády - delostrelci, pre mesto sa skončila éra jeho dlhoročnej dobrej spolupráce s vojakmi a vyvstala otázka, čo s vojenským areálom. Postupne utíchli fámy o prevelení CO pluku z Malaciek, i obavy, že objekt sa zmení na utečenecký tábor. Potom, ako sa areál bývalých kasární dostal do režimu prebytočného štátneho majetku, ako najvýhodnejšie videlo vedenie mesta nadobudnúť objekt z 15 hektárovým pozemkom podľa zákonu č. 121/2001 Z. z. do svojho majetku. V miestnych periodikách i v hlavách Seničanov sa zahniezdili obavy: Bude mať mesto na kasárne? Projekt so zámerom využívať ich počas prvých piatich rokov na verejnoprospešné účely, po najnutnejších úpravách, ktoré by vyšli mestskú kasu približne na 5 miliónov korún, dočasne oddialila suma 76,4 mil. Sk. Túto cenu stanovil znalecký posudok za celý kasárenský areál, ktorého účtovná hodnota prestavuje 196 miliónov korún. Kúpnu cenu, stanovenú na základe uvedených hodnôt, však mesto akceptovať nemohlo. Preto ponúklo Ministerstvu obrany SR symbolický milión. Ten zasa neprehltlo ministerstvo. Obe strany si však vytvorili priestor na ďalšie rokovanie. „V prípade, že by ďalšími rokovaniami o cene nedošlo k dohode, išiel by tento objekt do osobitného ponukového konania, kde by dostali šancu aj iní záujemcovia," povedala nám hovorkyňa Mestského úradu v Senici Viera Barošková, ktorá informácia súčasne doplnila o skutočnosť, že ministerstvo obrany svojím listom zo 17. júna po rozhodnutí ministra Jozefa Stanka predložilo mestu Senica návrh na prevod štátneho majetku do majetku mesta za kúpnu cenu 30 729 612 Sk, čo predstavuje 40 percent z ceny už zníženej podľa cenových predpisov. Poslanci mestského zastupiteľstva na svojom rokovaní 20. júna uznesením potvrdili záujem o kasárne, za predpokladu, že sa uskutočnia ďalšie úspešné rokovania o ich nižšej cene a zabezpečí sa jej krytie.
„V týchto dňoch odchádza od primátora Senice Ľubomíra Parízka na Ministerstvo obrany SR ďalší list. Primátor v ňom upozorňuje na zaujímavú skutočnosť, náhodne objavenú v knihe Senica - dejiny mesta. Z prameňov v skalickom Štátnom archíve vysvitá, že v roku 1936 si Obecné zastupiteľstvo Senice vypožičalo v Zemskej banke v Bratislave postupne sumu 8 miliónov 700 tisíc korún na výstavbu objektu vojenských kasární pre Prvý prápor Pešieho pluku..." upozorňuje nás hovorkyňa mesta. Teda pôvodným vlastníkom predmetného kasárenského areálu bola vtedy obec, dnes mesto Senica. Zainteresovaní sú zvedaví, či sa v súvislosti s týmto faktom jeho dnešným predstaviteľom podarí ak nie reštituovať, aspoň kúpiť predmet svojho záujmu za prijateľnejšiu cenu. Mestu by to umožnilo vytvoriť v uvoľnenom objekte postupne napríklad jednotný záchranný systém, zberný dvor na odovzdávanie objemových odpadov či linku na separáciu odpadov. Ubytovne by sa dali bez väčších nákladov upraviť na byty pre sociálne slabšie rodiny... Teraz je na ťahu ministerstvo obrany!
Janka Pekarovičová
