V senickom regióne nechýbala vlaha, chýbajú však peniaze, lebo banky sú pomalé
Senica - ospodárstva v Senici patrí poľnohospodárska pôda v okresoch Senica a Skalica o celkovej výmere 62 644 ha. Z nich na 47 172 pracuje 51 poľnohospodárskych subjektov, družstiev, akciových spoločností, spoločností s ručením obmedzeným a súkromne hospodáriacich roľníkov, zamestnávajúcich dovedna 2557 pracovníkov s priemernou hrubou mzdou 10 670 Sk. Toľko štatistické údaje.
Zaujímavejšia je aktuálna skladba pestovaných plodín na osiatej ploche 38 334 ha, predovšetkým ozimná pšenica, pestovaná na viac ako 10 tisíc hektároch, jarný jačmeň, zaberajúci rozlohu takmer 6 tisíc ha, kukurica na zrno na 4,5 ha, ale aj kukurica na siláž, lucerna, repka olejná a cukrová repa.
„Záhorská oblasť sa tento rok nemôže sťažovať na nedostatok zrážok. V porovnaní s dlhodobým, 50-ročným priemerom, ktorý je napríklad v júni 72 mm, napadlo v júni roku 2002 od 85 do 101 mm zrážok. Pozitívne je, že od jari boli rovnomerné a okrem repy v oblasti Jablonice, ktorú mierne poznačili krúpy, úroda poškodená nebola. Nepriaznivo sa na obilí podpísali prílišné teploty, ktoré nielen urýchlili zretie, ale aj spôsobili vznik prašnej sneti u jačmeňa a hrdze pšeničnej u pšenice,„ informovali nás fytoinšpektori UKSUP-u v Senici Pavol Oravec a Ing. Marta Hlavičková.
Rýchle zretie je i príčinou urýchlenia zberu. Preto v senickom regióne, kde sa žatva zvyčajne začína okolo 14. a 15. júla, začali s ňou tento rok už 28. júna.
„Pravidelne sme robili odhady výnosov a tie posledné, z 26. júna, sú pomerne optimistické. Napríklad v porovnaní s celokrajským priemerným výnosom 4,86 q ozimnej pšenice z ha, odhady v Senickom okrese sú 4,81 q a v Skalickom okrese 4,98 q z ha. Jarný jačmeň, ktorý sa odhaduje celokrajsky na 4,57 q z ha odhadujeme v Senici na 4,11 a v Skalici na 4,03, ozimný jačmeň 2,82 q v Senici a 4,34 q v Skalici, pričom krajský priemerný odhad je 3,57 q z ha," informovala nás riaditeľka RO MP SR Ing. Kveta Jablonická. Dozvedeli sme sa tiež, že mechanizácia v regióne je ako všade prestarnutá, stroje majú väčšinou viac ako osem rokov, sú odpísané. Nový kombajn, ktorého cena dosahuje od 5-10 miliónov korún kúpili iba poľnohospodári v Skalici, Gbeloch a Hradišti. Ďalšie poľnohospodárske subjekty ešte čakajú na úvery zo Slovenskej záručnej banky. Napriek tomu, že chceli kupovať traktory a kombajny, zmluvy zo strany banky stále nie sú podpísané.
„Bez peňazí nám nikto nič nedá. Poľnohospodári akoby boli mimo spoločnosti. I keď sa na hrubom domácom produkte podieľajú iba malou čiastkou, poľnohospodárstvo živí národ, zachováva krajinu kultúrnu. Dotácie, ktoré idú do tohto rezortu, nie sú pre poľnohospodárov, ale pre nás pre všetkých, a tak by sme to mali vnímať," tvrdí Ing. Jablonická.
(pe)
