Pacient sa musí spravodlivo nasrdiť, inak sa situácii lekárnikov nevyrieši
. Mala dve výdajné miesta a pracovalo v nej tridsať ľudí. V roku 1985 pribudla ďalšia a v súčasnosti poskytujú v meste služby pacientom štyri lekárne. Celkový počet lekárnického personálu je rovnaký, narástol však počet výdajných miest. „Podarilo sa nám tak dosiahnuť lepšiu dostupnosť lekárnickej starostlivosti. Spočiatku to išlo pomerne dobre. Poisťovne sa snažili recepty uhrádzať, keď som nezaplatil dodávateľovi za tovar do dvoch týždňov, domnieval som sa, že pácham hospodársku kriminalitu. Na jar 1994 sa odrazu predĺžil termín úhrady liekov od poisťovní na tri mesiace. Akoby si niekto povedal: ’Zrazíme lekárnikov na kolená.‘ Od toho času sa doba splatnosti úhrad za lieky stále predlžuje. Keď po zmene režimu začali vznikať nové lekárne, lekárnici netušili, že po sebe nastúpia vládne garnitúry, ktoré finančne zmaria ich snahy," hovorí PharmDr. Juraj Gašpar, majiteľ Lekárne u Martina a predseda Okresnej lekárnickej komory v Senici.
V súčasnosti sa zdravotné poisťovne s tichým súhlasom ministerstva zdravotníctva neostýchajú poslať peniaze za lieky svojich poistencov za 5 až 6 mesiacov po ich realizácii. Distributéri, aby mohli zaplatiť výrobcom, však požadujú od lekárnikov uhradiť dodávky v termíne od 90 do 120 dní. Suma, ktorú dlhujú poisťovne lekárňam a lekárne distributérom paradoxne narastá, aj keď lekárnici už niekoľkokrát na potrebu oddlženia poukazovali štrajkami. „Je zbytočné štrajkovať," tvrdí skúsená majiteľka a vedúca Starej lekárne RNDr. Mária Glosová, „aj keby sme sa roztrhali, pokiaľ sa k tomu nepostaví zodpovedne niekto kompetentný, nič sa nezmení. Všetci sme a ostaneme zadĺžení. Ak je možné v Českej republike, že poisťovne hradia lekárňam lieky do jedného mesiaca, prečo to nejde u nás? S dodávateľmi máme dobré skúsenosti, podpísané dohody, ale keby nám naozaj prestali dodávať, za niekoľko dní sme bez liekov," dodáva.
Predošlý zákon prikazoval lekárni mať povinné zásoby na tri mesiace. V súčasnosti by väčšina z nich reálne zásoby vyčerpala v priebehu dvoch - troch dní.
„Aj keď lieky objednávame dvakrát denne, a tak nám ich aj dodávatelia dovážajú, niekedy sa stane, že pacient sa k svojmu lieku dostane až po dlhšom hľadaní. Potom, napriek tomu, že obvoláme niekoľko skladov, pretelefonujeme kopu peňazí sa stávame terčom prejavu nespokojnosti a neraz si vypočujeme tvrdé slová a nadávky, ktorých adresátom by mali byť neplatiace zdravotné poisťovne, nie lekárnici, ktorí sú poslední v tejto reťazi," upozorňuje vedúca Novej lekárne Mgr. Kvetoslava Vašíčková.
Na zlej liekovej politike sa nevhodným spôsobom podpisujú aj zdravotnícki pracovníci, rozhodujúci o nákupe drahých zahraničných liekov, pričom rovnaký liek domácej výroby je niekoľkonásobne lacnejší. Stáva sa, že po určitom čase cena zahraničného lieku v ďalšej dodávke klesne aj o niekoľko sto korún a ak má lekáreň ešte na sklade tovar z prvej várky, nie je schopná ho realizovať a rastú jej straty. Zdrojom, ktorý lekárnikom pomáha platiť úhrady za dodané lieky, je doplnkový, voľne predajný sortiment. Je to však ďalšia robota navyše.
„Kedysi mal lekárnik jednoduchú prácu. Prečítal recept a podal klientovi liek, ktorý mal v celej republike jednotnú cenu a pacient nedoplácal ani korunu. Dnes je manipulácia z liekom od príchodu do lekárne po jeho vydanie oveľa zložitejšia. My lekárnici chápeme našu prácu ako poslanie. Vieme, že sme tu preto, aby pacient dostal vhodný liek včas, v potrebnom množstve a bez zbytočných obštrukcií. Inak by bolo ohrozené jeho zdravie a život. Tak nám káže naša stavovská česť. V tom momente, akoby sa lekárnici začali správať podnikateľsky, bolo by všetko postavené na hlavu," dôvodí PharmDr. Juraj Gašpar.
V senických lekárňach pacient liek, ktorý je na lekársky predpis, bez receptu nezíska v žiadnom prípade. Zhodne ako RNDr. Glosová, ktorej Stará lekáreň je najnavštevovanejšia a zameraná prevažne na bežné, najviac potrebné lieky, tvrdia, že liek viazaný predpisom by pri nevhodnom použití mohol pacientovi ublížiť. Predísť tomu, je tiež súčasťou lekárnickej etiky.
Súčasná situácia v Senici je teda podobná ako v desiatkach ďalších slovenských miest. Lekárnici sa snažia udržovať zmluvné kontakty s distribúciou liekov a ekonomicky zabezpečiť chod lekární. Nepomôže im iné ako využívať právne prostriedky, s ktorými môžu narábať. Nik im nemôže prikázať robiť čosi iné. Sú trpezliví a vravia, že keby neexistovala nádej v nápravu veci, museli by sa svojej práce vzdať.
A možno by lekárnikom v približne 1250 slovenských lekárňach pomohlo naštepiť svoj spravodlivý hnev na štát a poisťovne do pacienta. Vypýtať si od neho plnú hodnotu lieku a poslať ho s potvrdenkou o zaplatení po jej refundáciu do zdravotníckych poisťovní. Že by to bolo z pohľadu ich povolania neetické? To asi áno, ale pravdepodobne by nástojčivá požiadavka masy pacientov skôr prinútila manažment poisťovní hľadať, nájsť a uvoľniť peniaze na lieky, ako trpezlivé rokovania a neúčinné štrajky ožobračovaných lekárnikov.
Janka Pekarovičová