Dávky jedu, ktorý dokáže zabiť aj koňa, priblížili v Jablonici hranice života a smrti na doraz
é v Jablonici koncom júla priblížili hranice života a smrti takmer na doraz. Profesionálny chovateľ jedovatých hadov a podnikateľ s produktmi ich jedových žliaz Peter Motus, chcel pred náš objektív priblížiť statnú, takmer meter dlhú samicu štrkáča brazílskeho, hrubšiu ako kostolná svieca. Stisnutie hada na presnom mieste tesne za hlavou malo paralyzovať pohyby zvieraťa. Robil to už vari tisíckrát predtým vo svojej každodennej, viac ako štvrťstoročnej chovateľskej praxi. Tentoraz to nevyšlo. Samica štrkáča brazílskeho, ktorá dovtedy s kľudom odpočívala v bezpečí zaskleného terária stočená do klbka, využila zlomok sekundy nepozornosti a zmenila sa na smrteľnú smršť. Začala sa metať a uhryzla chovateľa dvakrát za sebou do ruky, ktorá ju mala utíšiť. Dve plné dávky jedu, ktorý údajne dokáže zabiť aj koňa, vstrekla s rýchlosťou blesku do prstov chovateľa. „Pán redaktor, je to veľmi vážne,„ povedal Peter Motus a zavolal manželku aby prichystala veci do nemocnice na Myjave, ktorú medzitým s profesionálnym kľudom okamžite kontaktoval. Hneď po prevoze ho umiestnili do oddelenia intenzívnej medicíny. Na druhý deň sa lekári rozhodovali, či aplikovať hadie sérum. Museli by preň poslať do zahraničia. Zdravotnícka inštitúcia, ktorá má hadie sérum v pohotovosti a stále po ruke, totiž na Slovensku neexistuje. Dnes je Peter Motus mimo nebezpečenstva, v domácom ošetrení. Trvalé následky z dvojnásobnej dávky jedu rozčúleného štrkáča sa zatiaľ neukazujú. Podľa manželky Ľubice, si však musí dávať istý čas pozor na srdce, ktoré prekonalo pri boji so smrteľnou kontamináciou organizmu obrovskú záťaž. „S uhryznutím jedovatým hadom,„ povedal nám ešte pred hrozivou nehodou Peter Motus, „musí počítať každý chovateľ. Skúsenejší sú na takúto situáciu pripravení, do bodky poznajú vývin intoxikácie, jej prejavy, pôsobenie jedu na nervový systém, aj na krv, vedia ako sa správať, v dostupnom okolí majú pripravených, dohodnutých a inštruovaných odborných lekárov.„
--- prenáška—str.3----
„Keď sme sa zoznámili, mala som Petra rada nie preto, že choval hadov a jašterice, ale napriek tomu. V istej chvíli mal dokonca na výber. Hadi alebo ja! Ale nakoniec som ustúpila, zvykala som si na jeho výnimočného, exotického a dnes uznávam, že tiež krásneho koníčka. Postupne pribudli jeden po druhom v už aj tak veľkom domácom chove jedovaté hady. Najmä zblízka vidno, aká je to krása. Ich koža hrá na slnku všetkými farbami dúhy. Pytony mriežkované sú v hre farieb ako zázraky prírody. Nie, že by som hady po dlhých rokoch zrazu zbožňovala. Ale obdivujem tie tvory,„ hovorí manželka Petra Motusa pani Ľubica. „S chovom plazov a ďalších teráriových zvierat začínal manžel ako šarvanec v základnej škole, kde založil teraristický krúžok. Ešte ako žiak, deviatak, požiadal Ministerstvo poľnohospodárstva o výnimku, aby mohli v školských priestoroch chovať hadov. Je typ, ktorý si nenecháva svoju záľubu iba pre seba. Kým sme mali firmu v Senici, sprístupnil chov plazov ako expozíciu, kde mohli chodiť deti, aj dospelí záujemcovia. V Jablonici sa nám podarilo získať vlastné priestory. Žijeme tu a podnikáme od novembra lanského roka.„
Peter Motus myslel, že vzácny hadí jed bude predávať firmám na západe, ktoré sa zaoberajú výrobou špecifických liekov. Veľmi skoro prišiel na to, že výrobcovia nechcú produkty chovateľa z východnej Európy. Dal sa na výrobu vlastných hadích kozmetických mastí s liečivými účinkami. V roku 2000 bola základná masť, Durissus, ocenená na medzinárodnej výstave v Bratislave plaketou Interbeauty - Zlatá Incheba. Je chemik, absolvent priemyslovky. Po praxi v Slovenskom hodvábe sa dal na dráhu vojaka z povolania. „S armádou som sa rozlúčil a začal podnikať,„ hovorí Peter Motus, „hneď po revolúcii. S predajom hadieho jedu to bola možno len utópia. Hadie toxíny potrebujú špecifické podmienky na skladovanie, osobitné certifikáty. V Európe je len málo firiem, ktoré sa zaoberajú spracovaním hadieho jedu, a aj tie majú vlastné farmy. Ako chemik som si však trúfol využiť odborné vedomosti na svoju výrobu konečných produktov s hadím jedom pre spotrebiteľa.„ Vyvinul vlastné receptúry, odskúšal ich na sebe, v rodine. Hadí jed má antibakteriálne účinky aj vo veľkých zriedeniach. Urobil však prepočty, aby neboli toxické ani vo vyšších koncentráciách. Prekonal problémy v mladej slovenskej legislatíve. „Bol som prvý na Slovensku a v Česku. Štátny ústav pre kontrolu liečiv sa vtedy nevedel s istotou pohybovať v tejto oblasti. Aj v celej Európe sa dajú výrobcovia kozmetiky s hadím jedom spočítať na prstoch. Maďari, Estónci, Nemci. Ich výrobky sú však len na podporu pohybového ústrojenstva. My sme zaviedli široko spektrálne produkty, kozmetické masti aj na liečenie kožných problémov a ďalších ochorení. Ponúkajú ich lekárne a doporučujú lekári - fyzioterapeuti na kožné ekzémy, psoriatikom, pri detskej ichtyóze, kŕčových žilách, hemoroidoch. Účinnou látkou je jed v čistej podobe od brazílskych štrkáčov a ploskolebcov vodných zo Severnej Ameriky. Jed odoberáme vo vlastnom chove každé tri týždne, sme schopní pokryť celú potrebu našej výroby, časť ide do rezervy.„
Hadí jed vzbudzuje hrôzu. Zasvätenci však tvrdia, že ho možno kľudne a bez obáv vypiť. Podľa Petra Motusa i oficiálnych certifikátov, sa jeho liečivé masti môžu bez váhania použiť aj na otvorené rany. Nemôžu spôsobiť ťažkosti či dokonca smrť. Majú masťový základ, ktorý jednotlivé fragmenty enzýmov uvoľňuje postupne, takže nepôsobia sústredene a naraz, ako skutočný zabijak, ktorým jed štrkáčov i ploskolebcov bezpochyby je. „Každé pohryznutie je individuálne, podľa toho koľko jedu sa dostalo do krvného obehu, či bolo uhryznutie útočné alebo obranné. Okamžite treba vyhľadať lekára. Jed štrkáčov zasahuje centrálny nervový systém a hemotoxíny súčasne rozkladajú krvné doštičky, následkom čoho môže dôjsť k vnútornému vykrvácaniu. Bežne sa aplikujú transfúzie krvi, protišokové terapie, kortikoidy na povzbudenie srdcovej činnosti a hadie sérum,„ hovorí Peter Motus.
Na Slovensku však neexistuje sérová banka. Česko ju malo už za socializmu. V Prahe aj zostala. Po rozdelení republiky u nás také životne dôležité zariadenie nikto nevytvoril. Colníka pohryzie had, prevážaný načierno, alebo amatérskemu chovateľovi utečú hadi a pohryznú náhodného človeka, často dieťa. Naši zdravotníci musia doviezť sérum z Rakúska, Česka. Čas na jeho aplikáciu sa pod lekárskym dohľadom pohybuje od desiatok minút až po niekoľko hodín. Naši lekári takéto situáciu medzi životom a smrťou riešia bez domácej sérovej banky len veľmi ťažko. Sérová banka je, zdá sa, najmä finančný problém. Sérum je drahé. Pri zasiahnutí americkým hadom stojí jedna dávka 150 dolárov. K liečeniu treba 3 až 10 dávok, čo je približne 60 tisíc korún. Bežne je treba v banke trvalo držať desať typov sér, podľa zemepisného pôvodu jedovatých hadov. Robia sa aj polyvalentné, pre všetky druhy. Séra majú 5 ročnú expiráciu, dobu zvetrania, potom ich musia vymeniť. Základná výbava banky môže stáť približne pol milióna korún. Zatiaľ na to nie sú peniaze, ale treba povedať, že ani záujem zo strany príslušného rezortu. Aj Petrovi Motusovi mali pred dvomi týždňami doviezť sérum na záchranu zdravia a života spoza hraníc. Je vecou jeho profesionality a pripravenosti tímu v nemocnici na Myjave, že sa môže aj po dvojnásobnom útoku brazílskeho štrkáča ďalej venovať každodenným úlohám i plánom. „Zo základného produktu sme nedávno vyvinuli masť na herpes. Samotní pacienti nás totiž upozornili, že účinne pomáha aj pri zápaloch kútikov úst. Produkt je pripravený na výrobu od lanského decembra. Máme dohodu s českým partnerom, ktorý preň bude vyrábať špeciálne tubičky. Na prvé dodávky čakáme, keď im skončí dovolenka. Ďalší úplne nový výrobok bude v sprejovej forme. Má hrejivé účinky. Hadí jed použijeme s capsaicínom, výťažkom z čili papričiek. Určený je športovcom, horolezcom, potápačom. Musíme inovovať, aj keď po troške. Musíme byť stále o krok pred konkurenciou. Na trh už prichádzajú maďarské a české firmy. Často však parazitujú na úspechu našej značky. Oficiálne nedeklarujú, že v prípravku majú hadí jed, a ani v ich výrobku nie je. Dajú na podobnú nádobku len nálepku s hadom, ale o to sú lacnejší. Najúčinnejšou ochranou je preto inovácia, ale tiež osveta v odbornom svete, ktorej venujeme veľa pozornosti,„ dodáva Peter Motus.
Ondrej KOLLÁR
