Neštátni vlastníci zdvíhajú hlavy len tam, kde tušia mastné zisky
Šaštín - Stráže - odštepný závod štátnych lesov v Šaštíne - Strážach. Z takmer 50 tisíc hektárov je len polovica vo vlastníctve štátu. „Ďalšími majiteľmi,„ hovorí námestník riaditeľa Lesov Slovenskej republiky, š.p., odštepného závodu Šaštín - Stráže Ing. Norbert Galčík, „sú najmä urbárske a lesopasienkové spoločnosti, ale tiež fyzické osoby. V rámci reštitúcií sme už odovzdali pôvodným majiteľom 14 tisíc hektárov porastov, ďalších desaťtisíc hektárov na odovzdanie čaká. V tomto procese, ale tiež v samotnom hospodárení, nám stojí v ceste viacero vecí. Predovšetkým je to strašná rozdrobenosť samotných pozemkov, ale tiež vlastníckych vzťahov k nim. Na jednom ári je aj 10 vlastníkov. Ak by sme ich chceli odovzdať vlastníkom do majetku alebo na obhospodarovanie, urobiť s nimi akúkoľvek dohodu o prenájme, kúpe či predaji, nemôžeme sa pohnúť bez geometrického odčlenenia, a to sa často pri veľkej rozdrobenosti vlastníckych vzťahov ani urobiť nedá. Samotný zákon nám prikazuje odčleniť a vydať vlastníkom len súvislé ucelené časti. Ale drobní vlastníci nie sú schopní pospájať sa. Ich vzťah k nárokovaným plochám je vyjadrený len v kategórii ideálneho vlastníka, to znamená, že im patrí napríklad jedna dvadsatina z každého stromu. Ak nepožiadajú o odčlenenie všetci, je to nevyčleniteľné. Aj takýto ideálny vlastník však často príde na náš závod, povie, že si nepraje zásahy do „jeho„ porastu, alebo zaň žiada nájomné. Urobiť zmluvu s majiteľom x - tej časti sa však jednoducho nedá.„
Ani nový lesný zákon nevniesol do tohoto problému príliš veľa svetla. Na lesnom závode v Šaštíne - Strážach sa kopia písomné sťažnosti, cengajú telefóny o obmedzovaní vlastníckych práv. Vo svojej pôsobnosti eviduje odštepný závod Lesov SR v Šaštíne viac ako 10 tisíc neštátnych vlastníkov lesov. „Osobitne sme vyčlenili dvoch pracovníkov,„ pokračuje Ing. Norbert Galčík, „ktorí sa zaoberajú iba touto agendou, ale nestíhajú žiadosti či podania riešiť. Agenda sa z jednej žiadosti rozrastá na podania ďalších ideálnych vlastníkov, odvolania, nové prerokovania na príslušných orgánoch i súdoch, upozornenia, odpovede, nové námietky, a tak ďalej, dokola. V súčasnosti evidujeme 3 577 uplatnení práv na 19 tisíc hektárov lesných plôch. K záveru lanského roka sme dokázali vybaviť 515 žiadostí kladne a odovzdali sme 2000 hektárov plôch. Z 50 percent neštátnych plôch je ešte asi jedna tretina stále nedoriešená. K agende sa pridáva s požiadavkami aj 19 obcí a miest. Na 6900 hektároch samostatne hospodária urbárske spoločnosti v okresoch Malacky, Senica a Skalica. Aj keď sa s nimi zmluvne dohodneme na komplexnom hospodárení v ich pozemkoch, starosti nekončia. Často musíme meniť štruktúru ťažieb, a každú zmenu musíme opäť denne, veľakrát bezvýsledne, riešiť s vlastníkmi.„
Najzaujímavejšie je, že o lesy nerentabilné, mladé, ktoré zatiaľ vyžadujú len náklady ale zisky neprodukujú, sa nikto vehementne nehlási. Ale tam, kde by už mohol byť les výnosný sa zrazu žiadosti nakopia. „S urbárskymi spoločnosťami je najväčší problém tiež v tom, že sa mali povinne preregistrovať, ale dnes už podľa zákona neexistujú. Dostávame sa do patovej situácie v tom, že vlastne nemáme s kým oficiálne jednať predovšetkým v tých prípadoch, kedy spoločnosti zisťujú, že sa v ich lesoch nedá ťažiť. Zrazu nie je ani predsedu urbáru, nikoho, s kým by sme mohli hovoriť,„ dodáva Ing. Norbert Galčík.
Ondrej KOLLÁR
