Život cez objektív Viliama Selku *
vom stredisku v Senici vernisážou otvorili výstavu fotografií Viliama Selku, člena fotoklubu Retina, ktorý 14. decembra oslávi šesťdesiate výročie svojho vzniku. Výber z tvorby je druhou autorskou výstava dlhoročného pedagóga, ochranára prírody, publicistu, ktorý o fotografovaní vyhlasuje: „Je to môj konisko!“
Rukolapné svedectvo tohto výroku nám podal sám autor čierno-bielej i farebnej fotografie, ktorého sme zastihli vo výstavných priestoroch pri finalizácii expozície. Zoznámil nás s celou kolekciou vyselektovanou zo stovky vybraných snímok, z ktorých nejedna zaznamenala úspech a víťazstvo na fotografických výstavách a súťažiach neprofesionálnych fotografov od regionálnych po celoslovenské. Doma ich ostali ešte dobré dve stovky.
Inšpiračným zdrojom Viliama Selku sú ľudia a príroda. Vo všetkých pádoch a pohľadoch. Dokazujú to už jeho prvotiny, ku ktorým patrí aj Autoportrét umelca, sediaceho uprostred krajiny, ale i Mesačná krajina či Štruktúra piesku, ktoré sa zrodili začiatkom šesťdesiatych rokov. Od roku 1965 rozšíril Viliam Selko rady fotoklubu Retina a absolvoval kurz pokročilých fotoamatérov u Jána Náhlika. Zakrátko sa dostavili výraznejšie úspechy, prvé ocenenia na krajských súťažiach. Vytvoril cykly Príbeh jednej lásky, Bláznivý apríl a ďalšie. Priťahovali ho aj motívy z dedinského a družstevného prostredia, s ktorými uspel v súťaži vtedajšej Pravdy na nedeľu, okamihy z demonštrácií. Hrdinovia jeho čierno-bielych fotografií, ktoré si spracúval sám, poväčšine žijú už iba na týchto prácach. Živá je však stále jeho „prvá modelka“ - Rómka z Lakšárskej Novej Vsi, ktorá mu svojou farebnou 85-ročnou tvárou vyhrať prvú cenu v súťaži firmy Fujifilm - motorku Jamahu. Majster Selko tvrdí, že vždy keď sa s ňou stretne, musí jej zaplatiť pohárik - daň z vyhranej motorky. Výrobu farebnej fotografie, pri získavaní ktorej si berie na pomoc hru svetiel i filtre, zveruje servisom. Košík s hubami, zbieranie ktorých je ďalšou vášňou úspešného fotografa, je na fotografii tak autentický, že divákovi sa zdá, že cíti vôňu dubákov a reflexívne chce po nich siahnuť. Presvedčivé a zaujímavé sú i dažde, povodne, fotografie priateľov a známych osobností, chrobáky či cyklus Stromy zomierajú postojačky. Zavŕšením výstavy a doterajšej práce Viliama Selku sú fotografie cyklu Krajina mojich snov, na ktorú cez objektív premenil zelený mach s do hneda sfarbeným kamienkom, svojím talizmanom.
„Chceli by sme Retinu omladiť. Na naše stretnutia chodia i mladí fotografi, ktorí zatiaľ nie sú členmi fotoklubu. Treba len, aby sa dali dokopy a oficiálne potvrdili členstvo. Na december, pri príležitosti 60. výročia založenia Retiny, pripravujeme členskú výstavu klubu, tam chceme spraviť posedenie s chlapcami a prijať ich za riadnych členov,“ hovorí vystavujúci autor.
Výstavu Viliam Selko - Výber z tvorby, na zorganizovaní ktorej participujú Záhorské osvetové stredisko, fotoklub Retina a obec Lakšárska Nová Ves, si možno pozrieť do 22. októbra 2002, vždy v pracovných dňoch od 8. do 16. hodiny. Odporúčaním k návšteve môže byť výstižné hodnotenie vystavovateľovho priateľa, fotografa Mariána Kuffela: „Jedným slovom - seriózna práca. Nie sú tu extrémy, ani slabé veci.“ Výstavu dokumentuje aj katalóg, vydaný pri jej príležitosti.
Janka Pekarovičová
