kým dresom a volejbalovou extraligou žien univerzálna hráčka Oľga Kovačovičová a zamierila pod vysoké siete do Francúzska. Po ročnom pôsobení v krajine galského kohúta zmenila azimut a presunula sa k našim severným susedom do Poľska. To ešte netušila, že druhá legionárska sezóna sa pre ňu skončí v polovici. Príčinou bolo zranenie, ktoré si vyžiadalo operáciu platničky a polročnú absenciu na volejbalových ihriskách. Po jej skončení, po absolvovaní potrebnej rehabilitácie a postupnom zaťažovaní sa vrátila do prostredia jej dôverne známeho, medzi senické hodvábničky. V novo sa formujúcom kolektíve trénerov Martina Rašnera a Augustína Konečného je Kovačovičová, za slobodna Závišová, najstaršou hráčkou. Koncom júla oslávila štvrťstoročnicu. Jej účasť medzi Seničankami na poslednom predsezónnom turnaji v Prahe, na Mizuno Cupe, sme využili na krátky rozhovor.
* Ako spomínate na pôsobenie vo Francúzsku?
- Bola som vo v meste Mulhouse, ktoré leží pri švajčiarsko - nemeckých hraniciach, neďaleko Bazileja a Freiburgu. Kolektív, v ktorom som hrala (krátko po príchode doň s ním štartovala aj na Veľkej cene Senice 2000) bol úžasný. Žiaľ, jediným problémom bol tréner Vladimír Tallo. Hoci sme obaja Slováci, nerozumeli sme si. Nerada by som sa k tomu bližšie vyjadrovala.
* Aké to bolo minulú sezónu v Poľsku?
- Bola som 70 km od Varšavy a hrala v celku Nike Wegruw. Mám dobré spomienky na kolektív i trénera. V zlom však spomínam na finančné problémy klubu, no hlavne na nepríjemné zranenie po prvých zápasoch play off. V apríli som sa vrátila na Slovensko a podrobila sa operačnému zákroku.
* Kde ste bývali počas zahraničného angažmánu?
- Vo Francúzsku v hoteli, v Poľsku v dvojizbovom byte.
* Nebolo vám v ďalekej cudzine smutno za domovom?
- Ani nie, pretože som tam nebola sama. Na oboch pôsobiskách ma sprevádzal môj manžel Pavol a spoločníka nám robil aj náš domáci štvornohý priateľ, pes Heppy.
V súčasnej dobe už Kovačovičová zaberá naplno, postupne sa vracia do obvyklej formy a je len otázkou krátkeho času, kedy doplní skúsenú trojicu Rýšová, Koleňáková, Podová na kvarteto, s ktorým by nemala mať Senica problémy obhájiť vydobyté pozície z minulých sezón.
Mikuláš ROŽŇÁK
