Senica - počtovej organizácie Slovenskej správy ciest. Hospodári ako preddavková organizácia. „Na celý rok máme určenú celkovú sumu prostriedkov, ktorú dostávame na účet ako preddavok. Spravidla štvrťročne, do 15 miliónov korún. V bežných podmienkach sa musíme do sumy zmestiť v obstarávaní, vo výkone činností a tiež v mzdovej oblasti,“ hovorí ekonomický námestník riaditeľa Ing. Štefan Križan. „Ak je mimoriadna situácia, pridelí podnik osobitné zdroje. Najnáročnejší je tretí a štvrtý kvartál, keď sa sústreďujú súvislé opravy ciest a úpravy výtlkov . Do opráv sme vložili v druhom polroku 19 miliónov korún. Stačili však len na úseky v celkovej dĺžke 5 až 6 kilometrov. Pritom máme 700 kilometrov ciest prvej, druhej a tretej triedy. Treba dodať, že vlastnými silami kosíme priekopy a krajnice ciest, posýpame cesty, opravujeme výtlky, zabezpečujeme údržbu dopravného značenia a bezpečnostných zariadení atď. Práce na súvislých opravách nad 1 milión korún zabezpečujeme dodávateľsky, formou verejnej súťaže. Ak sa nevybraný dodávateľ odvolá na Úrad pre verejné obstarávanie, stratíme mesiac, kým príde rozhodnutie. Ak sa odvolá aj druhý raz, čo mu zákon dovoľuje, stratíme ďalší mesiac. Našťastie, môžeme vypisovať súťaže hneď ako dostaneme peniaze, teda už v marci, čo zmierňuje časové tlaky. V závere tohto roka nám to vychádza, hoci peňazí nikdy nie je dosť. Veď súvislé opravy akútne potrebuje 70 až 80 percent ciest. Cesty III. triedy sú na tom najhoršie, až 90 percent je v havarijnom stave. Pritom aj cesty I. a II. triedy naliehavo potrebujú rekonštrukciu podložia. Neboli stavané na dnešnú ťažkú kamiónovú dopravou. Sadajú. Nový povrch vydrží v pôvodnom stave dva roky, najviac tri.“
Od 1. januára roku 2004 by mali prevádzky Slovenskej správy ciest prejsť transformáciou. Negatívny ohlas medzi starostami a primátormi vyvolala informácia o príprave legislatívnej normy, podľa ktorej pribudne samosprávam k povinnosti udržiavať na vlastné náklady miestne komunikácie aj údržba i oprava ciest II. a III. triedy. „Proces,“ pokračuje Ing. Štefan Križan, „je naozaj v pohybe. Raritou v našom prípade je, že cesty máme v teritóriách troch samosprávnych krajov. V Trenčianskom, Trnavskom a v Bratislavskom. Kopírujeme staré územné členenie. Pri delení budeme najkomplikovanejším okresom na Slovensku. Zatiaľ sú známe tri verzie. Ak všetko zostane po starom, údržbu ciest I. II. a III. triedy budeme zabezpečovať my. Pri druhej možnosti prejde údržba ciest II. a III. triedy do správy vyšších územných celkov (VÚC) s plnými povinnosťami pre mestá a obce. Na VÚC sa bude delimitovať väčšina našich strojov, zariadení, ľudí, ale aj finančných prostriedkov. Podľa tretej verzie môže prejsť všetko, teda aj údržba ciest I. triedy, okrem diaľnic, do správy VÚC. Nám, a hovorím to otvorene, vyhovuje prvá verzia. Ak nebude inak, aj tretia. Druhá, delenie medzi štát a VÚC, nám nevyhovuje vôbec. Myslím si, že ani samosprávam.“
Senický cestári sú na zimu nachystaní. Pripravili si dostatočné zásoby posypovej kamennej drviny aj soli do konca decembra. Ak bude treba, majú už zabezpečené dodávky pre január a február. „Od 1. decembra do konca februára prechádzame na trvalú trojsmennú prevádzku. Obava je zo snehových fujavíc. Stále ťažšie hľadáme zmluvných partnerov na pluhovanie a frézovanie závejov. Firmy už k takejto povinnosti žiadny zákon nezaväzuje. Problémom sú aj ranné námrazy. Vznikajú nad ránom, pri teplotách okolo nuly. Buď ich stihneme posypať do dvoch hodín, alebo sa potom roztopia,“ dodáva Ing. Štefan Križan.
Ondrej KOLLÁR
