Gbely - katastrofálnom požiari 15. mája 1997 stále iba zhorenisko. Požiar spôsobila dodávateľská firma Tina Stav pri oprave strechy. Mesto chce namiesto zhorených objektov postaviť viacúčelovú športovú halu. Zatiaľ sa však nepustili ani do búrania zhoreniska, pretože skelet musel zostať nedotknutý ako vecný dôkaz až do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Trnave o výške náhrady škody. Všetky pojednávania zatiaľ stroskotali na znaleckých posudkoch. Boli tri, od 2 miliónov až po 8 miliónov korún. Definitívny posudok prikázal urobiť krajský súd určenému odhadcovi ešte v roku 2001.
„Na základe zmluvy s OÚ v Skalici,“ hovorí prednostka MsÚ v Gbeloch Ing. Nataša Londarevová, „dostalo mesto v roku 2001 jeden milión korún na projekty novej haly. Už sú hotové. Nasledujúci týždeň vyhlásime verejnú súťaž na dodávateľa stavby. Hala bude stáť 28 miliónov korún. Ministerstvo školstva rozhodlo, že poskytne 13 miliónov korún, mestskí poslanci schválili úver 15 miliónov. Stavbu ukončíme v roku 2004. Súčasťou je nová kotolňa. Ak ju nestihneme zrealizovať do konca jesene, použijeme náhradný zdroj. Prídel štátnych peňazí sme videli, čierne na bielom, na ministerstve školstva. Prechádzajú však aj ministerstvom financií, kde práve prehodnocujú tohtoročný prísun prostriedkov na rozostavané stavby s príspevkom štátu. Dúfame, že naša hala, ktorá poslúži aj susednej priemyslovke, medzi schválenými zámermi pre tento i budúci rok zostane.“
Podľa nového primátora Ing. Jozefa Hazlingera už nie je stavba haly viazaná, ako bola doteraz, na výsledok súdneho rozhodovania o náhrade škody. „Po presune kompetencií je mesto priamym účastníkom súdneho konania. Vysúdené peniaze použijeme na vyrovnanie nákladov spojených s likvidáciou zhoreniska. Nejde o malý peniaz, ale do rozsudku budeme práce hradiť z vlastných zdrojov. Žiaľ, cítime prieťahy. Krajský súd v Trnave v tejto veci celý rok nekonal. Vypracovaním definitívneho odborného posudku o výške škody bol vlani v marci poverený Ústav súdneho inžinierstva v Žiline. Posudok mal vypracovať do jedného mesiaca, v apríli. Zo Žiliny sa však na prvé miestne šetrenie ohlásili až 27. septembra 2002. Podľa našich informácií nie je posudok zaradený do spisov súdneho konania ešte ani dnes,“ dodáva Ing. Jozef Hazlinger.
Zhorené telocvične najviac chýbajú deťom. Základnú školu v Gbeloch navštevuje cez 700 žiakov, ktorí sú už takmer šesť rokov odkázaní cvičiť na dvore, alebo v nevyhovujúcich priestoroch školy. „Pre potreby telesnej výchovy sme na telocvičňu prerobili klubovňu, ktorá však nevyhovuje priestorovo i hygienicky. Ak prší a nedá sa cvičiť vonku, telesnú výchovu musíme odučiť na chodbách školy, čo zas vyrušuje ostatných žiakov a pedagógov,“ informovala nás riaditeľka základnej školy Mgr. Soňa Dolníková. „Pre absenciu telocviční sme museli upraviť aj učebný plán a namiesto troch hodín týždenne sa telocvik vyučuje len dve. No i tak nám v jednu vyučovaciu hodinu naraz cvičí aj šesťdesiat žiakov. Problémy sú aj s prezliekaním žiakov, pretože sa musia prezliekať v triedach alebo WC. Všetko sa to prejavuje aj na zdravotnom stave žiakov, za posledné roky sme zaznamenali zvýšený počet prípadov skoliózy chrbtice detí a zníženie kondície a zvýšenie chorobnosti žiakov. Snažíme sa to kompenzovať ozdravovacími pobytmi a návštevami plavárne.“
Okrem detí chýba telocvičňa aj registrovaným a rekreačným športovcom. Jej ruiny dodnes strašia a sú nebezpečenstvom možného úrazu. Aj keď od požiaru už ubehlo takmer šesť rokov, učitelia sú optimisti a veria, že nové vedenie mesta dodrží predvolebné sľuby.
Ondrej Kollár
Gabo Kopúnek
