Futbalisti Rohova jediní neokúsili prehru
dajšej 8. ligy v sezóne 1997/98 a odvtedy sa márne pokúšali o návrat do MO II.tr. Pred sezónou 2002/03 sa chceli pokúsiť o reparát a zabojovať o postup. Keďže káder mali stabilizovaný, chcelo to len podávať dobré výkony, vyhnúť sa zbytočnej straty formy a mať aj trochu šťastia. V jesennej časti sa im darilo, pod vedením hrajúceho trénera Viliama Škojca skončili na 2. mieste za vedúcim Dojčom, keď na neho strácali 3 body a ako jediné mužstvo neokúsilo horkosť prehry. V zimnej prestávke prišlo k zmene trénera. keď sa taktovky ujal Marcel Polák a jeho hrajúcim asistentom sa stal Ján Vépi. Práve prítomnosť tohto najskúsenejšieho hráča Rohova (vo svojich najlepších rokoch hrával za Holíč) v našej redakcii sme využili na rozhovor, ktorý nám ochotne poskytol.
Po jeseni ste mali stratu 3 body a hneď prvý zápas jari ste cestovali na ihrisko vedúceho Dojča, ktorý doma nezvykol rozdávať. Nebola to pre vás nelichotivá situácia?
Vstup do sezóny nám nevyšiel, keď sme remizovali doma nielen s Dojčom, ale aj Smrdákmi. Ak sme ale chceli ostať v hre, nesmeli sme v Dojči prvý zápas prehrať. Preto sme sa s chuťou pustili do zimnej prípravy od polovice januára. Posilnili sme sa o Petra Vajglana z Rybiek, od ktorého sme si dosť sľubovali.
Aký bol vstup do jarnej časti?
V Dojči sme uhrali remízu 1:1, hoci sme mohli a mali vyhrať. Bodový rozdiel sa však nezmenil a tak tromfy ostali v rukách Dojču. Naše výkony a presvedčivé víťazstvá mu však určite na kľude nepridali. V ďalších kolách sme nestratili už ani bod a okrem zápasu v Smrdákoch, kde sme vyhrali 3:2, sme dali v každom zápase minimálne 5 gólov. Rozhodnutie prinieslo 19. kolo, v ktorom Dojč nečakane zakopol v Hradišti a my sme sa po výhre 5:0 v Kátove dostali do čela tabuľky, ktoré sme už neopustili.
Aké bolo tréningové nasadenie mužstva?
Trénovali sme iba 1-krát do týždňa. Vzhľadom k pracovným povinnostiam našich hráčov bolo zbytočné to siliť, aby na tréning prišlo 4-5 hráčov. V piatok sme boli všetci a o to bol intenzívnejší. Vo vyššej súťaži však by to chcelo, aby boli tréningy aspoň dvakrát do týždňa.
Na koho sa mužstvo spoliehalo?
V prvom rade na výborný kolektív. Nebola náhoda, že sme boli prvý, veď ako jediné mužstvo sme počas celej sezóny neprehrali, mali sme nielen najlepšiu obranu s priemerom jedného inkasovaného gólu na zápas, ale aj najlepší útok, keď naši strelci o dva góly prekročili hranicu stovky. Najusilovnejším bol Lukáš Blanárik, ktorý prekonal súperových brankárov 50-krát a dal najviac gólov nielen v našej súťaži, ale aj zo všetkých mužstiev súťaží riadených ObFZ v Senici.
Kto sa o postup zaslúžil?
Dôveru trénera Marcela Poláka v bráne mal Peter Ravas, do poľa boli k dispozícii Andrej Barčák, Jozef Baumgarner, Lukáš Blanárik (dal 50 gólov), Michal Blanárik, Viktor Brdečka, Vladimír Brdečka (13), Branislav Flajžík (5), Peter Ivácek (1), Pavol Ivánek (4), Peter Ivánek (7), František Kubánka, Roman Perička, Branislav Ravas (4), Jaroslav Sabo (1), ozef Surový (9), Viliam Škojec (2), Marek Tokoš, Roman Trimmel, Peter Vajglan (3), Ján Vépi (1).
Na záver rozhovoru sme popriali mužstvu ŠK Rohov veľa úspechov vo vyššej súťaži.
Jozef Komorný
