Nikdy na teba nezabudneme, Rišo
u, vnímavú a citlivú dušu. Miloval hudbu, prenikala celou jeho osobnosťou, bola vyjadrením otázok jeho života. Veď napokon slúchadlá na ušiach boli jeho neoddeliteľnou súčasťou. Stretávali sme sa denne, ako dnes vidím hĺbku jeho usmiatych očí a milé gestá, keď sme sa zvítali. Mal v sebe veľa tajomného a nevypovedaného, málokto ho poznal. X – krát sme spolu poklebetili, odchádzali spolu po zápase či tréningu, vždy sme si mali čo povedať.
Písal sa 4. apríl 1997, bol piatok, hokejové mestečko na Záhorí zaplavila eufória hokeja, do Dubnice dorazilo stovky fanúšikov, prvoligové mužstvo HK 36 Skalica mohlo naplniť sen každého verného a oduševneného fanúšika zeleno – bielych. A bolo to tu, posledný zápas na dubnickom ľade, Skalica hrá o extraligovú príslušnosť najlepších slovenských hokejových mužstiev. Štadión praská vo švíkoch, atmosféra rozbúši každé srdce, dramatická epopej famóznosti ľadového hokeja, dobrý deň hokej. Bezgólová prvá tretina, na svetelnej tabuli svieti 30. minúta a eufória striedačky zelenobielych hokejistov a divákov na tribúne nemá konca. Neopakovateľný zážitok, neopakovateľné chvíle, 19 – ročný skalický útočník, slovenský juniorský reprezentant doráža puk za chrbát dubnického brankára, diváci vstávajú zo sedadiel a je to tu: „30. minúta gól hostí vsietil hráč č. 28, Richard Rampáček.“ Dobojované, Dubnica – Skalica (1:1), 19 – ročný hokejový talent zmenil históriu skalického hokeja, Skalica je extraligová. „Ríša Rampáček“, skandujú hlasivky, „Rampa“, tak ho volajú, zapálil jasné hokejové svetlo pre všetkých nadšencov a milovníkov skalického hokeja.
Richard sa narodil 3.júna 1977. Do hokeja ho zasvätil otec Ján a spolu s manželkou Vierkou vytvorili pre Richarda optimálne hokejové podmienky pre výkonnostný rast talentovaného športovca. Richard prešiel v skalických mužstvách všetkými hokejovými kategóriami a vždy patril medzi lídrov mužstva. Svoj hokejový talent, bojovnosť a húževnatosť zúročil a otvoril si dvierka do juniorskej reprezentácie Slovenska, v ktorej podával kvalitné výkony. Vtedajší tréner I. mužstva Miroslav Miklošovič otvoril preňho hokejové dvierka ešte viac, ako prvý posotil Riša do väčšieho hokeja, keď ho zaradil ako 17 – ročného do družstva mužov HK 36 Skalica. Rišov hokejový talent ďalej rozvíjal už na extraligových kolbištiach tréner Dušan Žiška. Richard sa svojím výborným fyzickým fondom a hokejovými prednosťami stále viac presadzoval a zaraďoval na popredné miesta medzi útočníkov v celoslovenskom meradle, neušiel preto pozornosti reprezentačných trénerov SR, ktorí ho zaradili do reprezentačného výberu Slovenska, za ktorý odohral niekoľko stretnutí. Richard bol svojský, rozprával menej, ale o to viac rozvíjal vlastnú kvalitu a túžbu udomácniť sa v seniorskej reprezentácii Slovenska, medzi spoluhráčmi bol veľmi obľúbený. Patril medzi najlepších a najproduktívnejších hráčov I.A. mužstva HK 36 Skalica, výraznou mierou sa zaslúžil o úspechy skalického hokeja. Vo svojej hokejovej kariére Richard spoznal len jeden klubový dres: zeleno – biely dres HK 36, ktorému bol verný. 23. október 2002 sa stal pre Richarda osudným, zomrel pri dopravnej nehode vo svojich 25. rokoch. Rišo zostane hokejovým vzorom pre mnohých skalických hokejistov a spomienkou na človeka - priateľa, ktorému nič ľudské nebolo cudzie.
Monika Kušnierová
