Na bicykloch vo Vysokých Tatrách
Cyklotúra III, ktorá bola priamym pokračovaním týchto projektov z rokov 1999 a 2000. 3. ročník opäť zorganizovalo Stredné odborné učilište poľnohospodárske v Holíči v spolupráci s OÚ Skalica, odbor sociálnych vecí v rámci prevencie negatívnych javov spoločnosti. Na cyklotúru vyštartovalo 23 žiakov a 5 vyučujúcich 16.9. o 8:30 hod. smerom na Nové Mesto n/Váhom. Veľmi náročný terén cez myjavské kopanice si spestrili prestávkou v okresnom meste Myjava, počas ktorej sa občerstvili a načerpali nových síl, aby mohli pokračovať v ceste. Po ďalšom vyše 20 km úseku nastúpili v Novom Meste na rýchlik, ktorý ich previezol do Liptovského Mikuláša. Cesta vlakom bola po namáhavom bicyklovaní príjemným relaxom, spríjemnená dobrou náladou a veselým spevom za zvukov gitary. Preto tak rýchlo ubehla. Posledný úsek absolvovali opäť v sedle na trase z Liptovského Mikuláša do Liptovského Hrádku, kde ich čakalo ubytovanie. Do cieľa dorazili za tmy a po ubytovaní a dobrej večeri boli radi , že príjemne unavení mohli zaľahnúť. Na druhý deň mali účastníci Cyklotúry pred sebou cestu do Pribyliny, kde si prezreli Skanzen Liptovskej dedinky a pokračovali smerom na Štrbské pleso. Prvý úsek cesty im spríjemňoval pohľad na krásnu scenériu Západných Tatier, neskôr im udával smer majestátny Kriváň. Tiahle stúpanie bolo veľmi namáhavé a šliapanie do pedálov si vyžadovalo vydať zo seba všetky sily. Na Štrbské pleso dorazil celý „peletón“. Tu mali možnosť pokochať sa okolitými vrchmi, niektorí sa poprechádzali okolo jazera či zašli k skokanským mostíkom. Cesta naspäť bola pre žiakov pôžitkom, o to väčšie riziko cítili vedúci pri udržiavaní primeranej rýchlosti z kopca, keď bolo nutné časté používanie brzdy. Príjemne strávený deň zavŕšili návštevou tatralandu v Liptovskom Mikuláši, keď termálna voda bola fantastickým balzamom na unavené nohy i telo cyklistov. Po výdatnom spánku sa na ďalší deň vydali po plánovanej trase Liptovská Teplička - Čierny Váh. Prekvapivý bol namáhavý terén plný zákrut a prevýšení, no odmenou za námahu im bol pohľad na časť nádhernej horskej prírody. Hoci cesta naspäť viedla po tej istej trase, stále bolo čo obdivovať. A nastal čas návratu. Cesta naspäť ubiehala rovnakým spôsobom, len s tým rozdielom, že čím viac sa účastníci cyklotúry blížili k domovu, tým viac prestávali cítiť únavu a ich rýchlosť sa výrazne zvyšovala. Na školský dvor SOUP v Holíči dorazili šťastní presne o piatej popoludní. Tu ich už očakávali rodičia i zamestnanci školy. A hneď im začali rozprávať o svojich fantastických zážitkoch. Veru, bolo o čom rozprávať, zážitkov bolo na rozdávanie.
Jozef Komorný