Šesťročný motorkár Patrik má za vzor Rossiho
iné, výnimočné. Rodičia milujú svoje deti všakovakými spôsobmi a stáva sa niekedy ako priam v rozprávke, že vlastné deti napĺňajú nezrealizované sny svojich rodičov. Len takto možno začať jeden milý príbeh šesťročného chlapca, ktorý ako jediný v blízkom okolí Záhoria si vybral takú záľubu, nevšedný koníček, ktorý by vari rád okúsil každý chlapec.
Šesťročný Patrik Gavlík napĺňa otcov sen. Sympatický malý šibal si to už lieta na ozajstnej motorke a dokonca má aj svoje prvé poháre a medailové ocenenie. Aké je to úprimné, keď v očiach mamičky ihrajú iskierky radosti a vedomie, že človek nikdy nevie, čo dokáže pre vlastné deti urobiť. Je to super hrejivé aj pre nás, ktorí sa započúvame aj do takéhoto príbehu. Mamička Adriána Gavlíková porodila po dvoch dcérach Michaele (11 rokov) a Ľubici (12 rokov) manželovi Dušanovi aj vytúženého syna. A tatko Dušan už hneď, keď sa syn narodil, začal konať. Malému Patrikovi začal šetriť na motorku. Svoj sen, ktorý si on nesplnil, mu jeho syn plným priehrštím vynahradzuje. Patrik ako 6-ročný dostal pod stromček motorku KTM 50 a rozhodnú otcovu nenásilnú otázku: „Paťko, budeš to robiť?“ Paťko už kadečo o motorkách vedel, a tak jeho rozhodné „áno“ znelo presvedčivo, no netušil, čo všetko ho ešte bude v sedle jeho motorky očakávať, koľko sĺz, šťastia, radosti a koľko bojovnosti, odvahy a smelosti v sebe vydoluje.
„Paťkovi priniesol motorku Ježiško. Tu na okolí sa tomu nikto nevenuje, nie je tu nič, kam by sme sa organizovane prihlásili. Na Slovenskej motokrosovej federácii sme mu vybavili licenciu a dostali sme rozpis závodov. V tejto vekovej kategórii – najmladšej pretekajú deti od 5 do 8 rokov a tento šport sa na Slovensku teší veľkej popularite. Mysleli sme si, aký je dobrý, keď trénoval v snehu i blate na Vintoperku, čo všetko dokáže, ale prvý pretek vo Veľkých Uhercoch, ktorý absolvoval ako šesťročný, priniesol pre nás prekvapenie. Bolo to iné, mal ešte strach. Nevedel, ako sa súťaží, navyše sa mu pokazila motorka. Preteká v kategórii 50 cm3. Na druhom preteku v Hlohovci veľmi pršalo, ale Paťka to neprestávalo baviť a chcel sa motorkám venovať. V treťom preteku v Šenkviciach obsadil celkovo 6. miesto z 11 súťažiacich a zajazdil dobre. Pretekajú s ním o dva roky starší chlapci, ale môžem povedať, že sa mu darí, snaží sa, už sa nebojí. Dva závody vynechal, lebo mal pokazenú motorku, na ďalších závodoch už bol ostrieľanejší, viac riskoval, nebál sa. Držal sa v strede tabuľky počas celých Majstrovstiev, celkovo skončil na 7. mieste z 12 detí, z 10 závodov odjazdil len osem,“ začala rozprávanie o Patrikovom športe jeho mamička Adriána. „Vzorom mu je v tomto športe Čech Kuchař, inak stále sa pozerá na súťaže motoriek a nekonečne veľakrát si prehráva svoje vlastné závody. Trénuje ho tatko. Začiatky mal teda na Vintoperku, ale teraz v utorky, štvrtky, soboty trénuje v Čechách v Dubňanoch a sme radi, že obnovili trať v Skalických horách, lebo aj tam môže trénovať. Je veľmi roztomilý v špeciálnej výstroji podľa federácie a jazdí s číslom päť, ktoré mu bolo na sezónu pridelené. Motorka musí zodpovedať parametrom SMF a aj jeho veku. Je to naozaj komické, keď si predstavím ako ho celá rodina na pretekoch povzbudzujeme, Ľubica je atlétka a tá rýchlo behá s ním po trati, vlastne všetci si pobeháme po celej trati a veľmi ho povzbudzujeme, isto je malý a určite mu to pomáha, že ešte viac zabojuje. Každý závod má zaznamenaný na videu a hneď po preteku si pozerá sám od seba kazetu a kontroluje, čo robí dobre a zle. Baví ho to, je ešte taký malý a drobný, obdivujem tú jeho odvahu a že ho to tak veľmi chytilo. Celý rok jazdil Medzinárodné majstrovstvá Slovenska. Najväčší zážitok určite mal, keď stál prvý raz na stupni víťazov. Ako on povie: ‘stál na bedni’.“
Bolo to v Čataji a bol tretí. Túžba po pohári sa naplnila, Paťka zaplavilo šťastie, pretože stáť na stupni víťazov bolo pre neho niečo nedosažiteľné. „Pretekári v tejto vekovej kategórii jazdia štyri kola. Prvé je voľný tréning, potom meraný a ten najlepší čas ide v poradí na štart. Po prvej rozjazde z rampy idú ešte druhú rozjazdu. V Skalických horách prišiel do cieľa prvý. On sa stále teší. Myslím si, že je šikovný, od závodu k závodu sa zlepšil. Kým otec je prísnejší, lebo ho trénuje, je jeho mechanikom i manažérom, ja som len mamička, ktorá to s ním prežíva a viac si ho maznám. Na šesťročné dieťa je toho dosť, škola, tréningy a stále čosi okolo motorky, príprava, opravy. Ešte chodí Patrik rád na výtvarku, má rád počítače, dobre sa učí, na samé jednotky. Trénuje na trati, ale aj v posilovni, aby udržal vyše 50 kg motorku. Paťko má motorky veľmi rád, ťahá aj nás na preteky, aby sme videli aj profíkov. Boli sme v Brne, v Rakúsku, žijeme tým všetci, celá rodina, aj starí rodičia. Sme šťastní, hoci je tento šport veľmi finančne náročný. Pokiaľ chceme, aby ho Paťko robil aj v budúcnosti, musíme pozháňať ochotných sponzorov. To nás čaká v najbližších dňoch.“ Patrika pretekanie na motocykli veľmi chytilo. Baví ho tento netradičný šport, ktorý v okolí jeho rovesníci nerobia, možno ani nesledujú v televíznom vysielaní. Hoci je len na začiatku, túži mať na motorke číslo 46 podľa svojho veľkého vzoru Rossiho, ktorý jazdí cestné preteky. Paťko na pretekoch nebojuje sám, prežívajú ich aj jeho najbližší, povzbudzujú ho. Snaží sa stále zlepšovať a chce sa tomu športu venovať, pokiaľ budú stačiť finančné prostriedky. Kto vie, možno v Skalici vyrastie ďalší Rossi.
Monika Kušnierová