Myjavskej pahorkatiny a severovýchodnom okraji Záhorskej nížiny, 4 km od okresného mesta Senica. Obec bola osídlená už od neolitu ľuďom s lengyelskou kultúrou. Prvá písomná zmienka o obci Hlboké je z roku 1262, keď sa spomína Holbouka. Najskôr patrila k hradu Hlohovec, koncom 13. st. hradnému panstvu Branč a napokon zemianským rodinám na panstve Korlátko. Na území terajšieho hlbockého chotára boli pôvodne štyri malé osady - Kratnov, Ropov, Hlovek a Chytkov, ktoré však postupne zanikali. V roku 1715 mala obec 16 poddanských a 38 železiarskych domácností. O vyše 100 rokov neskôr bolo v obci 167 domov, v ktorých bývalo takmer 1 200 obyvateľov. Veľký požiar, ktorý postihol obec v r. 1836 spôsobil úbytok obyvateľstva a v r. 1869 žilo v Hlbokom iba 631 ľudí. Evanjelický a. v. kostol bol postavený a posvätený v nedeľu 11. novembra roku 1787. So stavbou sa začalo na jar toho istého roku. Celkové náklady na jeho stavbu činili 265 zlatých a 80 denárov. Dovtedy chodili veriaci na služby Božie do neďalekej Prietrže. Do roku 1792 boli na vežu dané hodiny a dva zvony. Prvým hlbockým farárom sa stal Ján Bacho, ktorý pochádzal z Dežeríc. Za pôsobenia jeho nástupcu Ondreja Košackého bol za 36 zlatých zaobstaraný starý organ z Brodského, ktorý sa dal opraviť. Oltár zdobí obraz Krista na mori, ktorý pochádza od A. Ivanoviča z roku 1857. Z konca 18. st. je prvá zmienka o cirkevnej škole v obci, v roku 1866 bola postavená nová cirkevná škola na mieste starého panského hostinca. Niekoľko rokov pred príchodom Miloslava Hurbana za farára Hlbokého, bola postavená aj nová fara. Obyvatelia Hlbokého sa prevažne zaoberali poľnohospodárstvom, no v 18.st. sa tu rozšíril aj chov ovcí a spracovanie ovčej vlny. Neskôr tu bol tiež chov výborných plemenných koní. Koncom 19. st. tu mali väčšie majetky knieža Windischgraetz a gróf Appónyi, pred nimi aj rodina Motešických. Po príchode Jozefa Miloslava Hurbana sa stalo Hlboké významným strediskom kultúrneho a národného života Slovákov.
V tomto roku sa v Hlbokom v dňoch 12. a 13. júla konali oslavy 160. výročia uzákonenie spisovnej slovenčiny na miestnej fare Jozefom Miloslavom Hurbanom, Ľudovítom Štúrom a M. Hodžom.
