Zimná idyla na rybníkoch
u verejné korčuľovanie, ale pre mnohých Skaličanov je to málo. Preto keď zamrznú skalické rybníky, prúdia k nim desiatky detí i dospelých s korčuľami, hokejkami ale i odhŕňačmi snehu, pretože na rybníkoch samozrejme rolby niet. Prvé desiatky minút sú všetci spotení od čistenia tej svojej vybranej ľadovej plochy, no a potom sa potia keď naháňajú puk či loptičku. „Bruslenie“ na rybníkoch má svoje nesporné výhody i nevýhody. Predovšetkým tu radi chodia chlapci, ktorí môžu chvíľu naháňať puk, pretože na verejnom korčuľovaní to nesmú. Chodia tu radi rodičia s deťmi, ktoré sa korčuľovať len učia, pretože na verejnom korčuľovaní niekedy niet miesta a často sa tam neprimeranou rýchlosťou preháňajú „puberťáci“ a tak o (aj nebezpečné) zrážky niet núdze. A aké sú nevýhody? Keď začne fúkať povestný skalický vietor, korčuľovanie pod holým nebom určite príliš príjemné nie je. Mnohých určite odradí niekedy dlhé a náročné čistenie plochy a tiež nerovnosti, ktoré samozrejme na zimnom štadióne nie sú. Ale každý si môže vybrať a tak je v mrazivých dňoch plno na „zimáku“ i na rybníkoch. Keď už hovoríme o rybníkoch pripomeňme, že práve tu sa začínali tvoriť dejiny skalického hokeja. Pred sedemdesiatimi rokmi sa tu v zime naháňali predchodcovia dnešných skalických extraligových hráčov, keďže o umelej ľadovej ploche mohli v tom čase iba ešte snívať (a nielen v Skalici). Ale možno aj v týchto dňoch sa naháňajú na skalických rybníkoch šarvanci, ktorí budú v budúcnosti písať ďalšie kapitoly slávnej histórie skalického hokeja.
- em -
