Streda, 17. august, 2022 | Meniny má Milica

Mladí Skaličania po prvý raz v reprezentačnom drese

Aké to je, zaspievať si štátnu hymnu, mať prvý raz

Mladí Skaličania po prvý raz v reprezentačnom drese

na sebe hokejový dres s dvojkrížom na prsiach, dať prvý reprezentačný gól? Dnes už si na tieto otázky môžu zodpovedať aj ďalší dvaja slovenskí reprezentanti z hokejovej liahne skalického hokejového klubu HK 36 Skalica. Deviataci Martin Štepán a Ján Chocholáček zabsolvovali v týždni od pondelka 8. do soboty 13. decembra 2003 svoju reprezentačnú premiéru, a to nie hocijakú, obom sa darilo a svojimi výkonmi nesklamali. Dvadsaťdva (12 útočníkov, 8 obrancov + 2 brankári) pätnásťročných hokejistov Slovenska si na tri dni rozložilo svoj hokejový stan v Dubnici, aby sa pod vedením trénerskej dvojice Bielečko, Brtáň pripravili na svoj prvý turnaj v dresoch SR „15“. Po troch dňoch v Dubnici sa presunuli do Ostravy, kde ich čakal hokejový turnaj „Beskyd cup“, na jeho piatom ročníku nechýbali ani Skaličania. Útočník Martin Štepán a obranca Ján Chocholáček, ktorí v materskom klube hokejovo vyrastajú pod vedením trénerov Pavla Marka a Marcela Ondráša ako hráči 9. ŠHT, pričom majú za sebou prvé tréningy so skalickými dorastencami a Martin aj prvé dva extraligové zápasy v zeleno- bielom drese dorastencov. O tom, že byť reprezentantom je parádne a napĺňajú sa tak ich prvé hokejové sny, svedčia aj slová dvoch šikovných skalických hokejistov.

SkryťVypnúť reklamu

Vekovo starší Martin Štepán (18.3.1989) je útočníkom, dravý, ctižiadostivý bojovník, ktorý začínal v troch rokoch korčuľovať. Do ôsmej triedy ho trénoval dedo František Kazinota, ktorého rukami prešiel už nejeden skalický hokejový talent (Žigmund Pálffy, Peter Hamerlík, Tomáš Malec, Jozef Balej, Lukáš Komárek, Peter Kocák, Jaroslav Prošvic, Michal Ružička, René Jarolín ...). Martin už okúsil ako chutí dorastenecká extraliga, minulú sezónu ešte len ako trinásťročný dostal šancu v Senici a podľa neho mu to dalo určite veľa, lebo je to rýchlejšia logika pri hokeji a hlavne rýchlosť. „Hokejovým vzorom mi je Wayne Gretzky, taká legenda hokeja, ktorý hral dobre hokej. Pozeral som si ho na videu. Vzorom mi je aj Forsbergh, hrá momentálne veľmi dobre, páči sa mi ako si vie pokrývať puk a ako s tým vie jazdiť v tretine. Obľúbené číslo dresu je 26, ale hrávam s číslom 37. Hokejovým snom je hrať čo najdlhšie hokej a ostatné snáď dôjde samé, ale musím sa stále snažiť. Uvidím, či budem mať niekedy na NHL, ale chcel by som,“ prezradil o sebe Martin, ktorý sa tak ľahko nevzdáva a je známy svojou húževnatosťou, ktorú prikladá k veľkej miere hokejového talentu. A po prvej reprezentačnej akcii žiaril ako slniečko: „V Dubnici sme mali zraz v pondelok, hneď sme mali tréning a ubytovali sme sa. V utorok sme hrali prípravné stretnutie s dubnickými dorastencami, remizovali sme 3:3, neboli sme ešte zohratí, bolo to vidno. V stredu sme mali tréning a vo štvrtok ráno sme odcestovali do Ostravy na turnaj „Beskyd cup“, bol to už piaty ročník a zúčastnilo sa ho päť mužstiev (SR „15“, Rakúsko „15“, Poľsko „15“, výber severnej Moravy a výber Zlín – Olomouc), hral každý s každým. Každý zápas som dal gól, proti Poliakom v poslednom dva, som rád, že mi to vyšlo. Prvý zápas sme vyhrali nad Rakúskom 6:3. Dal som svoj premiérový gól v reprezentácii a bol som veľmi šťastný. Väčšinou som dal góly z dorážky. Najprv som hral v útoku so Slovanistami v tretej päťke, ale od druhého zápasu som už nastupoval s východniarmi v útoku. S tými chlapcami mi to sedelo, boli sme naša najsilnejšia päťka, dali sme najviac gólov a boli sme najproduktívnejší útok na turnaji. Druhý zápas bol najťažší, hrali sme rovnako ako v prvom na štyri päťky, ale výber severnej Moravy tesne vyhral 4:3. My sme dali vyrovnávajúci gól sekundu po klaksóne, ale to sa už neráta. So severnou Moravou sme prehrávali už 1:4, povedal som nášmu masérovi, že v hokeji je všetko možné a že by sme to ešte mohli otočiť. On len pokrútil hlavou, že pri toľkých šanciach, čo sme nedali a aj keby to bral optimisticky, neverí. Ale hneď na to sme dali na 2:4, potom na 3:4. Vyhrať sa nepodarilo a všetci sme pred ďalším zápasom boli riadne zdrtení. V hokeji je veľa prehier, ale tu som mal taký strašne nepríjemný, zlý pocit. Proti výberu Zlína a Olomouca sme zvíťazili 5:3. Češi sú dobrí korčuliari. V tomto výbere hral aj syn Rosťu Vlacha a dosť sa naňho hrou podobal, ako otec, má rozum, je rýchly. V štvrtom zápase som dal proti Poliakom dva góly, jeden pridal aj môj kamarát, spoluhráč zo Skalice i spolubývajúci, obranca Janko Chocholáček. Vyhrali sme 13:0, bol to jasný zápas a celkovo sme na turnaji obsadili druhé miesto. Mne sa veľmi páčilo, keď mi tréner hovoril „Záhorák“, keď zistil, že som zo Skalice, no sranda, hoci som rozprával po slovensky. Páčilo sa mi, ja som so sebou spokojný. S chlapcami z celej republiky sme sa zo začiatku skamarátievali, potom bola pohoda, fajn partia. Fyzicky som sa cítil v pohode a mojím želaním je byť tam (reprezentácia) aj na budúci rok. Tréneri nám povedali, že každý máme na sebe robiť, lebo ešte sa máme stále čo učiť. Mal som radosť z každého gólu takú, že som aj zabudol na puk, vziať si symbolicky ten, s ktorým som strelil svoj prvý reprezentačný gól. Z prvého gólu som mal takú radosť, že som sa aj zabudol dotknúť štátneho znaku na znak radosti, také symbolické gesto, že som dostal šancu, ale celé sa to zbehlo tak, že som sa jednoducho radoval. Čísla na dresy nám prideľovali. Moje číslo 18 určite potešilo maminku, lebo je to číslo mojich prvých hokejových začiatkov.“ Martin na seba ešte prezradil: „Rád čítam, všetko čo sa mi dostane pod ruky, v poslednom čase nielen detektívky, ale aj múdre knihy a zaujímavé príbehy. Mám rád modernú hudbu, ktorú počúvam, najmä Bon Jovi sa mi páči. Obľubujem všetky športy. Z jedla mám najradšej pizzu, špagety a na pitie pomarančový džús. Mám veľmi rád zmrzlinu, čokoládu som obmedzil. V škole sú mi najobľúbenejšie jazyky, nemčina, angličtina, aj francúzsky som sa učil. Chcem ísť na gymnázium do Skalice. Mám mladšieho osemročného brata Petra, ktorý tiež hrá hokej, začína s najmenšou prípravkou a hokej ho tiež veľmi baví. Moji rodičia i starí rodičia sú mi pre hokej veľkou oporou a veľmi mi fandia. Najkrajšie hokejové chvíle sú víťazné góly a moje začiatky s hokejom, samozrejme reprezentácia. Najradšej mám v hokeji rýchlosť, kombinácie, techniku. Hokej – všetky najdrahšie veci po rodine a veľká radosť.“

SkryťVypnúť reklamu

Jankovi Chocholáčkovi (20.7.1989) pridelili kormidelníci slovenskej pätnástky číslo šesť, aj napriek tomu, že nosí sedmičku a je jeho šťastným číslom, na prvom reprezentačnom turnaji aj šestka bola šťastná. V Jankovej hokejovej hre dominuje rozvaha, je nebojácnym obrancom, ktorý bráni výborne pozične, má dobrý prehľad a orientáciu, navyše dokáže strieľať aj góly. Na turnaji v Ostrave strelil jeden a pridal dve asistencie. Janko žiaril taktiež veľkou spokojnosťou a ešte väčšou motiváciou nezaháľať a natrvalo sa dostať do povedomia slovenských reprezentačných kormidelníkov. S hokejom začal v siedmych rokoch, keď ho na skalický zimný štadión z Radošoviec, kde žijú, doviedol tatko Marián. Hokejovým vzorom mu je Sergej Gončár a najkrajšie hokejové chvíle zažil v Kanade s výberom vo Vancouvri ako desaťročný na turnaji. K tomu pridáva aj situáciu, keď boli s celým mužstvom Vancouvru, ktoré hrá NHL, na tréningu. Páčilo sa mu aj tento rok na turnaji v Amerike. A tento malý svetobežník, ktorého snom je dostať sa na Olympiádu a hrať v NHL, má veľkú radosť, že nechýbal na reprezentačnej akcii slovenských pätnásťročných hokejistov a že sa mu tam aj darilo a dôveru trénerov nesklamal. Janko prezradil: „Dobré to bolo. Reprezentácia bol môj sen, bol to veľký zážitok a česť. Sníval som o tom detstva, chcel som si zahrať za reprezentáciu. Nominácia ma potešila, ale moc som to nečakal, lebo sa mi moc nedarilo na výbere, takže som bol veľmi šťastný, veď na začiatku nás vyberali asi z dvesto hokejistov. V pondelok sme prišli do Dubnice, povedali nám päťky, organizačné veci, mali sme tréning a potom sme sa išli ubytovať, sami sme sa rozdelili do izieb po štyroch. Varili nám veľmi chutne, dobre a veľa, v pondelok po večeri sme mali voľno. V utorok ráno sme mali teóriu a potom zápas s dorastom Dubnice, remizovali sme 3:3. Ešte som si zvykal, čím viac zápasov som hral, tým sa mi lepšie hralo. Po zápase v kabíne tréneri zhodnotili zápas, išli sme na ubytovňu a mali sme odpočinok. V stredu sme mali tréning a boli sme sa pozrieť na juniorský extraligový zápas Dubnice. Vo štvrtok sme išli do Ostravy, ubytovali sme sa a o 20,00 hod. sme hrali prvý zápas na turnaji proti Rakúsku. Po prvej tretine tréner premenil päťky a potom sa už hralo dobre, vyhrali sme 6:3. Ja som hral v druhej obrane, dal som asistenciu na Martinov gól, žabkou som nahodil a Maťo dorážal. Bol to prvý reprezentačný štart, to som si ešte na zápase ani neuvedomoval, až potom večer na izbe som si to uvedomil, že už som si zahral za reprezentáciu a úspech je to veľký. V piatok sme hrali proti výberu Moravy a Slezka, prehrali sme 3:4, dosť šancí sme nedali. V tretej tretine sme dali asi za šesť minút dva góly a znížili na 3:4. Boli sme po zápase smutní, už nám aj tréneri vyčítali, že sme si to sami prehrali, lebo sme mali zbytočné vylúčenia v závere. Ja som v turnaji vylučovaný nebol. V sobotu sme odohrali dva zápasy. Proti výboru Zlína a Olomouca sme vyhrali 5:3. Syn Rosťu Vlacha hral za nich a je fakt veľmi dobrý. My sme ich celkom tlačili, aj sme vyhrávali, hoci sme dostali dosť blbé góly a v závere to bolo potom dosť dramatické, mali sme tlak. Mysleli sme, že budú lepší, lebo Poliakom dali 28:0 a dosť kombinovali. Od zápasu k zápasom som hral vo väčšej pohode. Nad Poľskom sme vyhrali 13:0, to už bolo také v pohode. Oni boli pomalí, malí, zle, ťažko sa nám proti nim hralo, hrozne nezvyklý súper. Dal som prvý gól v zápase a súčasne môj prvý reprezentačný a to tak, že som išiel spoza brány nahrávať a puk sa dostal do brány od ich hráča. Dosť som sa čudoval, že bol gól, bol dosť čudný. Mal som aj ďalšie šance, keď som strieľal spoza hráča, keby som to dal dole, asi by bol gól, myslel som si, že ten brankár kľačí. Som rád, že som dal v zápase aj nahrávku na gól. Zápas sme vyhrali úplne v pohode. Po zápase nám dali pohár a medaily za druhé miesto. Tréneri vyhodnotili, že sme mohli viac kombinovať, viac vymyslieť, viac hrať dva na jedného. Táto reprezentácia? - Dosť mi to dalo, keď som potom prišiel na tréning, mal som väčší prehľad, lebo tam som musel rýchlejšie myslieť, skorej si spracovávať puk, tam ma to nútilo, oni boli rýchlejší, potom som musel skorej uvažovať, rozmýšľať, stále hore hlavu. Získal som väčšie sebavedomie. Želanie? – Chcel by som sa dostať aj do ďalšieho výberu reprezentácie. Najradšej by som chcel hrať budúci rok za dorast. Tí, čo hrajú pravidelne za dorast, majú väčšiu šancu dostať sa do reprezentácie. Dorast je veľký rozdiel proti deviatke, je to oveľa rýchlejšie, skorej ťa napádajú, všetko je skorej, prihrávky, rozmýšľanie, všetko. Budem sa snažiť robiť viac na tréningu, robiť navyše, makať. Reprezentácia ma nabudila. Musím sa zlepšovať v hre v pristupovaní k hráčovi, k pukom, aj celkovo, najviac v obrannej činnosti. Láka ma to aj do útoku, rád dávam góly. Budem naďalej trénovať individuálne naviac, špeciálne tréningy aj na obratnosť, ohybnosť, výbušnosť.“ Koľko predsavzatí, aká motivácia, ak to raz okúsite, neuhnite a o tom skalický štrnásťročný obranca Ján Chocholáček dobre vie a čo to na seba ešte prezradil: „Škola je v pohode, samé jednotky, chcem ísť na gymnázium a na vysokú školu. Najradšej mám predmety matematiku a dejepis. Vo voľnom čase hrám tenis, jazdím na bicykli, pozerám rád v telke hokej i iné programy, počúvam hudbu, najmä nové hity. Z jedla mám najradšej biele mäso, kura a zeleninové šaláty, z nápojov mulitivitamínový džús, Sprite. Môj mladší 12-ročný brat Tonko je šikovný hokejista, hrá za siedmakov. Naši rodičia nás v hokeji oboch veľmi podporujú a som im za to veľmi vďačný. Hokej je pre mňa zábava, chcel by som sa mu venovať celý život.“

SkryťVypnúť reklamu

A tak skalické vodné znamenia ryby – Martin Štepán a rak – Ján Chocholáček, obaja veľmi príjemní a kamarátski ľudia, citliví, ohľaduplní a priebojní, v tých hokejových vodách chcú plávať s tým najvyšším kreditom a obaja dobre vedia, že to nepríde samo, a tak na sebe poctivo riadne makajú a pridávajú si v tréningových dávkach navrch, lebo len tí dosiahnu k hviezdam, ktorí ich budú vytrvalo, neúnavne a svedomito nasledovať.

Monika Kušnierová

Najčítanejšie na My Záhorie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  4. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  5. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  6. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  2. Agrokomplex 2022
  3. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  4. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  5. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  6. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  7. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 33 514
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 23 285
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 14 003
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 5 969
  5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 5 632
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 035
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 3 566
  8. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 483

Blogy SME

  1. Helena Michlíková: Diciplína ? O nej tu nemôže byť ani reči
  2. Marián Viskupič: Rozvrat verejných financií alebo grécka cesta Igora Matoviča
  3. Miriam Studeničová: Výstraha veriacim i ateistom! Druhé prikázanie
  4. Štefan Vidlár: Celé zle, či?
  5. Kristína Jakubičková: Zmena klímy spustoší životné prostredie, v spoločnosti dielo skazy završujú osoby s črtami sociopatie či psychopatie
  6. Norbert Kaník: Heger má poslednú šancu!
  7. Štefan Vidlár: Krém de la Krym
  8. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Ďalší Miloslavov?
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 18 172
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 188
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 6 592
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 032
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 849
  6. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 697
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 691
  8. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 564
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

Ženu zhodil na zem, ohrozoval ju nožom a žiadal od nej peniaze.


SITA 7 h

Pri postcovidovom syndróme sa ľudia stretávajú aj s ťažkosťami pri prehĺtaní.


7 h
Účastníčky jazdy Na kolesách proti rakovine 2022 pred štartom.

Množstvo ľudí v Senici prišlo podporiť dobrú vec.


9 h

Dve čelné zrážky. Najskôr s kamiónom, potom s osobným autom.


9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Väčšina nezvestných sa skrýva, pretože je na nich vydaný príkaz na zatknutie.


16. aug

Mladý Sihelňan mal novú motorku len tri dni.


13 h

Prepustiť majú 61 zamestnancov.


SITA 15. aug

Viac ako osem hodín bojoval Dolnokubínčan na trati v Estónsku.


13 h

Blogy SME

  1. Helena Michlíková: Diciplína ? O nej tu nemôže byť ani reči
  2. Marián Viskupič: Rozvrat verejných financií alebo grécka cesta Igora Matoviča
  3. Miriam Studeničová: Výstraha veriacim i ateistom! Druhé prikázanie
  4. Štefan Vidlár: Celé zle, či?
  5. Kristína Jakubičková: Zmena klímy spustoší životné prostredie, v spoločnosti dielo skazy završujú osoby s črtami sociopatie či psychopatie
  6. Norbert Kaník: Heger má poslednú šancu!
  7. Štefan Vidlár: Krém de la Krym
  8. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva: Ďalší Miloslavov?
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 18 172
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 188
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 6 592
  4. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 032
  5. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 849
  6. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 697
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 691
  8. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 3 564
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu