„Argumenty“ – protiargumenty
poslednom mieste ... niekomu nestačí logika ... politika nad logikou... Takéto a podobné vety sa v posledných týždňoch objavili v rôznych médiách a rôznych článkoch, ktorých spoločnou témou bolo vytvorenie budúceho obvodného súdu pre okresy Skalica, Senica a Myjava so sídlom ... a tu vznikol „problém“ - v Skalici alebo Senici. Zástancovia zachovania regionálneho súdu v Senici rozpútali doslova mediálnu vojnu proti všetkým, ktorí navrhli za sídlo súdu Skalicu. Vláda, politické strany, poslanci NR SR - akoby sa všetci spikli proti Senici a nechceli jej dopriať to, čo tam bolo 150 rokov, a čo tam podľa „zákonov logiky“ musí neodvratne byť naďalej.
Primátor Senice RNDr. Ľubomír Parízek pre médiá poskytol vyhlásenie, že: „Nech postavíme akýkoľvek argument - či už ekonomický, majetkový, geografický, historický a samozrejme logický - z porovnania vyjde Senica ako víťaz...“ (Ing. Silvia Sameková: Aby osobné záujmy politikov nezvíťazili nad logikou, In: Záhorák, 9.2.2004, str. 1-2). Okrem toho sa rozbehla petícia Mesta Senica za zachovanie súdu v Senici.
V Skalici sa neiniciovala žiadna petícia za zachovanie súdu, ale, spomeňte si, tiež ani za zachovanie okresného, resp. obvodného úradu, ktorý v Skalici bol pred rokom 1960 a od roku 1997. Argumenty, že vznikom obvodného súdu v Skalici by ostala prázdna budova terajšieho súdu v Senici, vyznievajú prinajmenšom paradoxne v súvislosti s faktom, že vznikom Obvodného úradu v Senici ostala takáto poloprázdna budova v Skalici. Vtedy predstavitelia mesta Skalica nikam nevypisovali, nikomu sa nesťažovali ani nevyzývali občanov k blokovaniu hraničných prechodov či petíciám.
Vráťme sa ale k tvrdeniam pána primátora Parízka a pokúsme sa ich poopraviť faktami.
Argument ekonomický - podľa oficiálnych údajov bola v roku 2003 odvedená daň z príjmu právnických osôb okresu Senica 318 mil. korún, z okresu Skalica to bolo 525 mil. korún, ba dokonca pri porovnaní celého okresu Senica a samotného mesta Skalica vyznieva „argument ekonomický“ jednoznačne v prospech Skalice, kde bolo odvedených 407 mil. korún. Z hľadiska podielu na vývoze – príjmu z DPH vykázal okres Senica za rok 2003 objem 309 mil. korún a okres Skalica 1 miliardu 445 mil. korún. V otázke nezamestnanosti jedno porovnanie - v meste Senica bola priemerná miera nezamestnanosti za rok 2003 11,8% (čo predstavovalo 1.327 ľudí) a v Skalici to bolo 9,43% (754 ľudí).
argument majetkový - ak pri tomto argumente pán primátor myslel nepodloženú domnienku, že sa v Skalici majú údajne preinvestovať desiatky miliónov korún na postavenie novej, resp. náročnú rekonštrukciu existujúcej budovy súdu, na to už jednoznačne odpovedal podpredseda vlády a minister hospodárstva SR Pavol Rusko: „Myslím si, že aj na vlastné oči sa môže človek presvedčiť, že zďaleka to nie je investícia, ktorá by sa pohybovala v desiatkach či dokonca stovkách miliónov korún pre nejaké nové sídlo alebo nové budovy. Je to niekoľko desiatok tisíc, prípadne do sto tisíc, ktoré sme v prípade potreby schopní aj sponzorsky uhradiť, aby nemal niekto pocit, že míňame štátne peniaze na presadzovanie vlastných záujmov.“ (výňatok rozhovoru, ktorý bol uverejnený v Trnavských novinách - TH extra 2.2.2004 na str. 1 a 3). Myslím si, že o slovách vysokého vládneho činiteľa nemusíme pochybovať a musím doplniť, že pre budúce sídlo obvodného úradu bude slúžiť celá rekonštruovaná budova niekdajšieho okresného úradu s tým, že kapacitne plne vyhovuje umiestneniu súdu s možnosťou ďalšieho rozvoja.
argument geografický - tento argument považujem za populistický a na margo úzusu posudzovania Senice ako „prirodzeného geografického centra“ by som položil otázku: Ak môže za každodennou prácou do Skalice chodiť takmer tisíc obyvateľov z okresov Senica a Myjava, tak môže byť skutočne až taký veľký problém občasná návšteva súdu v tom istom meste?
argument historický - „Otázka znie, prečo a kto má záujem na tom, aby to po 150 rokoch existencie súdu v Senici bolo inak?“ ... založenie súdu v Skalici zažili všetci - okrem terajších škôlkárov... (Ing. Silvia Sameková: Aby osobné záujmy politikov nezvíťazili nad logikou, In: Záhorák, 9.2.2004, str. 1-2). Ako regionálne centrum súdnictva má Skalica dlhú tradíciu, ktorej korene siahajú až hlboko do stredoveku. Počiatky justície v Skalici sa datujú do obdobia povýšenia Skalice na slobodné kráľovské mesto v roku 1372, kedy uhorský kráľ Ľudovít I. Anjou a v neskoršom období spolu s radom ďalších privilégií udelil mestu aj právo meča, podľa ktorého malo mesto súdnu právomoc na svojom území, a to i hrdelnú. V neskoršom období sa súdna moc rozšírila na okolité obce a popri magistrátnom súde tu pôsobil i tzv. horenský súd a tavernícky súd. Táto tradícia súdnictva pokračovala neprerušene počas celého obdobia Rakúsko-uhorskej monarchie, 1. čs. republiky, za tzv. Slovenského štátu, tiež po roku 1945 a 1948 a mimo pomerne krátke obdobie 1960-96 pokračuje doteraz. Keď to jednoducho spočítame, tak história súdnictva v Skalici má úctyhodných 632, resp. 596 rokov.
Argument „150-ročnej histórie súdu v Senici“ sa javí na pozadí vyššie uvedeného, povedzme, zábavný a slová p. Samekovej o tom, že založenie súdu v Skalici zažili všetci - okrem terajších škôlkárov, považujem za drzosť a historický analfabetizmus.
To, že v rokoch 1960-96 nebolo sídlo súdu v Skalici bolo nešťastné administratívne rozhodnutie od „zeleného stola“ podobne ako bolo vôbec nešťastné rozhodnutie o umiestnení okresného sídla nového „veľkého“ okresu do Senice. Nie, to nie je môj názor, ale opäť len fakt: Dovolím si odcitovať časť knihy Senica - dejiny mesta, ktorú v roku 1996 vydal Mestský úrad v Senici: „O tom, že Senica nebola celkom pripravená na sídlo tak rozľahlého okresu, hovoril komplexný rozbor činnosti a hospodárenia MsNV za rok 1963. Konštatoval, že z hľadiska hospodárskeho a kultúrneho rozvoja zaostáva Senica za Myjavou, Skalicou i Holíčom. Chýbal tu priemysel, školstvo, dostatočné osvetové a kultúrne zariadenia, nebola tu ani jedna stredná škola. Rapídne vzrástol počet obyvateľov, čo spôsobilo nedostatok bytov. Mnohé novovzniknuté okresné inštitúcie boli umiestnené provizórne. Infraštruktúra bola slabo rozvinutá, v meste nebola dostatočná kapacita školských a predškolských zariadení.“ (Senica - dejiny mesta, MsÚ Senica, 1996, str. 103-104.).
A napokon - „argument samozrejme logický“ - tu je ťažko nejako protiargumentovať, keďže „samozrejmá logika“ pánom primátorom nebola bližšie vysvetlená.
A teraz si opäť pripomeňme slová senického primátora: „Nech postavíme akýkoľvek argument - či už ekonomický, majetkový, geografický, historický a samozrejme logický - z porovnania vyjde Senica ako víťaz...“
Keď sa hovorí o tom, že rušiť by sa mali tzv. malé súdy, poukazuje sa na to, že senický má ôsmych sudcov, kým skalický iba štyroch a teda je malý. Takéto popisovanie stavu je zavádzajúce resp. miernejšie povedané nepresné, pretože tabuľkovo by mal mať senický súd osem miest a skalický dokonca deväť. To, že sú v Skalici iba štyria, neznamená, že je malý, ale iba potvrdzuje všeobecný jav nízkeho počtu sudcov na súdoch a problém obsadzovania sudcovských miest - nemá to v tomto prípade nič spoločné s veľkosťou súdu.
„Argumenty“ - protiargumenty. Považoval som za potrebné napísať tento príspevok, aby som mylné a zavádzajúce informácie prezentované v médiách opravil oficiálnymi, neskreslenými a netendečnými faktami a občania miest a okresov Skalica a Senica, ale i ďalších miest a obcí Trnavského kraja mali informácie aj „z druhej strany brehu“, aby mohli porovnávať a aby neboli vystavení iba jednostrannému pohľadu. Myslím si, že častejšie by bolo potrebné pri posudzovaní javov potlačiť emócie a hnev a vypočuť si fakty. V diskusnej relácii Televízie Senica pán primátor Parízek hovoril o politickom kupčení a kanibalizme. Myslím si, že sa mýli, a že rozhodnutie o umiestnení obvodného súdu do Skalice bolo múdre a štátnické a prispeje k inštitucionálnej vyváženosti v rámci reformy verejnej správy. Podľa potreby som ochotný kedykoľvek sa k tejto problematike opäť vyjadriť.
Ing. Stanislav Chovanec,
Primátor Mesta Skalica