Fašiangy, túríce, Veľká noc ide…
ovania a pitia. Také boli fašiangy v minulosti a také sú v redukovanej podobe takmer vo všetkých regiónoch Slovenska i dnes. Fašiangové obdobie sa začína v čase od Troch kráľov a trvá do popolcovej stredy. Je v podstate obdobím, ktoré charakterizuje odovzdávanie zimného vládnutia pani jari. Po ňom nasleduje čas pôstu, ktorý trvá štyridsať dní. Na Slovenskom vidieku v minulosti k fašiangom patrili neodmysliteľne zabíjačky, maškary a veselá muzika. Mnohé dediny i osady si tieto krásne zvyky zachovávajú dodnes. Mládenci – fašiangovníci, poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku od domu k domu. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme nechýbala ani tekutá výslužka. K typickému pečivu na ponúkanie patrili smažené šišky – pampúšiky a fánky.
Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok, posledná muzika spojená s pochovávaním basy. V mestách sa zase v čase fašiangov okrem tanečných zábav a plesov konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry, prijímanie učňov za tovarišov a pod. Fašiangy boli, sú a hádam ešte aj ostanú nielen tou zvláštnou časťou roka, keď – ako hovorí tradícia – „malo by byť všetko naruby“, ale je to i čas stretávania sa, spoločenských posedení a akéhosi „vzývania“, aby rok, ktorý sa len nedávno začal, bol štedrý a bohatý ako fašiangový čas.
Text k foto (foto dodám): Fašiangová tradícia v Čároch sa oživila pred šiestimi rokmi. Úlohy fašiangovníkov preoblečených do masiek sa úspešne zhostili mladí futbalisti TJ Baník Čáry, terajší dorastenci, ktorí futbalové dresy vymenili za rovnako slušivý stejnokroj Turkov.
J. Komorný a Veronika Kollárová
