Marcová zima neprekvapila
iečko už hreje a celá príroda sa konečne prebúdza k životu. Keď čitatelia čítajú tieto riadky, začala už vlastne jar. Práve 21. marca bola jarná rovnodennosť a Slnko vystúpilo do znamenia Barana. Ale začiatok prvého jarného mesiaca, tých prvých desať dní, to na Záhorí nebolo predjarie. V lesoch bola hrubá snehová pokrývka a prvý marcový týždeň boli aj celodenné mrazíky. Ešte 10. marca napadlo v okolí Lakšárskej Novej Vsi 20 cm nového snehu.
Krajina pripomínala tú vysnenú, vianočnú. Ale čo poľovná zver, najmä raticová, ako tá prežívala „vývrtky“ tohtoročnej zimy ? Na bežkách som si pozrel najmä hranicu CHKO Záhorie, lebo mimo trochu ujazdenej cesty to na bežkách v lese nešlo. Boli to aj tak galeje. Čerstvého snehu veľa a naviac mokrého. Stihol som len okraj lesa, starého dubového. Rozhrabané lístie prezrádzalo, že srnčia, jelenia i diviačia zver vyhrabávala žalude a na vyhrabanom podklade si robí ležiská. Pochopil som. Prechádzku revírom musím absolvovať so skúsením poľovníkom.
Moju ponuku prijal skúsený poľovník Pavol Macho. V Lakšárskej Novej Vsi poľuje už 22 rokov a jeho krstným otcom, poľovným krstným, je uznávaný a skúsený poľovník Štefan Jurdák. Pavol Macho pochádza až z Topoľčian, z Nitrianskej Blatnice. Žije v Bratislave, ale manželku má práve z Lakšárskej Novej Vsi. Ale ako sám tvrdí, srdcom je Záhorák. V Lakšároch sa zdržuje často, prežíva tu víkendy a v podstate všetok voľný čas. Je poľovníkom, ktorý do prírody i do revíru zásadne chodí pešo. „Autá do prírody nepatria,“ prízvukuje Pavol Macho. Jeho posed, potom aj revír, sa nachádza niekoľko desiatok metrov od hranice CHKO Záhorie. Preto neznáša šoférov, ktorí občas zablúdia práve do spomínanej chránenej oblasti. Takýchto narušiteľov z lesa odvážne vykáže. Tým vlastne pomáha aj ochranárom. Jasenácke, tak sa volá časť poľovného revíru, ktorá mu prirástla k srdcu. Chodí sem v lete i v zime. Aj na postriežku, ale aj na prikrmovanie.
Poľovník je predovšetkým ochrancom a chovateľom poľovnej zveri, preto neľutuje námahu a náklady, aby jej najmä v čase núdze uľahčil život. Tak charakterizuje poľovníka poľovnícka morálka. Pavol Macho je práve takým poľovníkom, ale nie len on. Takí sú vlastne všetci poľovníci PZ v Lakšárskej Novej Vsi. Pri našej prechádzke revírom sme si pozreli rebrinové kŕmidlá s válovcami na jadrové krmivo. Boli plné. Vyťahané seno či sušená ďatelina sú dôkazom toho, že zver kŕmidlá pravidelne navštevuje. Soľníky i zásypy boli tiež navštevované raticovou zverou. Stopy boli toho dôkazom.
Nečakaný sneh poľovníkov z Lakšárskej Novej Vsi neprekvapil. Dĺžka prikrmovacieho obdobia trvá zvyčajne 90 dní. Táto bola už vlastne prekročená, ale srnky, jelene či diviaky mali počas našej pochôdzky revírom krmiva dostatok. Ako mi neskôr potvrdil poľovný hospodár JUDr. Juraj Procházka, PZ dáva na zimné prikrmovanie 60 000 až 70 000 Sk. Prikrmujú všetci členovia a to bez rozdielu funkcií. Celý revír je rozdelený na niekoľko úsekov s určitým počtom kŕmidiel. Tak každý člen poľovného združenia má aj svoje kŕmidlo o ktoré sa sústavne stará. Aj ich zásluhou poľovná raticová zver prežila i marcovú nádielku snehu, ktorá bola v spomínanom revíri skutočne výdatná. Nie náhodou odborníci tvrdia, že Lakšárska Nová Ves a okolie je v zime druhá Sibír. Aj moje dlhoročné pozorovania to skutočne potvrdzujú.
Prechádzka revírom s poľovníkom Machom bola zaujímavá i poučná. Z lesa sme odchádzali krátko pred západom slnka. Stihli sme ešte vidieť poskakujúce srnky, ktoré smerovali ku kŕmidlám. Začali nás oziabať uši. To teplota vzduchu už klesla pod bod mrazu. Poľovník Pavol sa mi ešte skromne priznal, že ho čo nevidieť čaká oslava významného životného jubilea, 50 rokov života. Oslavovať bude v Lakšároch na Poľovníckej chate, kde je tak častým hosťom. Poľovník je predovšetkým ochranca a chovateľ poľovnej zveri, preto neľutuje námahu, náklady ani čas, aby jej najmä v čase núdze uľahčil život. Taký čas núdze nastal v spomenutom revíri začiatkom marca. Ešte 14. marca bol v lese sneh. Stretol som poľovníka, takého čítankového s hrdzavou briadkou a klobúkom s diviačimi štetinami, ale skutočného a obetavého. Takýchto „obyčajných“ poľovníkov je v PZ v Lakšárskej Novej Vsi veľa. Aj preto som odchádzal z lesa s dobrým pocitom. Sú to skvelí obetaví chlapci.
Viliam Selko
