Mnoho ľudí v dnešnej situácii vyhľadáva psychologickú pomoc, rady odborníkov. Dôvodom je strach z ochorenia, neistota či radikálna zmena v ich doterajšom spôsobe života. Aj preto sme oslovili psychologičku a psychoterapeutičku Elenu Hornyákovú a opýtali sme sa jej na to, ako zvládať psychicky neľahkú situáciu.
Dnešná situácia je pre mnohých ľudí ťažká, majú strach z toho, čo bude. Ako sa môže človek vyrovnať so strachom z neznámeho?
Mnohým ľuďom k vyrovnaniu sa so situáciou prispieva uvedomenie a predpoklady, že terajšia situácia v najbližších mesiacoch skončí, že sa v nej nachádzame ako kolektív a teda s ňou bojujeme spoločnými silami, a že aktuálne odporúčania slúžia k našej ochrane a sú výsledkom spolupráce odborníkov. Pre mnohých je ale tento strach ochromujúci. Vďaka strachu mozog dokáže poslať signál telu ako má zareagovať, aby sa človek ochránil pred nebezpečenstvom. V týchto dňoch ohrozenie máme možnosť vyhodnotiť len na základe informácií, ktoré prichádzajú z médií. V informačnom mediálnom chaose sa ťažko dá vyhodnotiť, ktorá informácia je relevantná, taktiež nie sme po nedávnom politickom dianí schopní úplne dôverovať autoritám, ktoré opatrenia zavádzajú. K neistote prispieva aj to, že zisťovanie nových poznatkov, odborné vyhodnotenie a nariadenia od kompetentných vyžadujú čas a prichádzajú v čiastkach. Má zmysel sledovať informácie z menšieho počtu zdrojov a 1-2x denne. Keďže nevieme ako sa máme zariadiť a pripraviť na ohrozenie, telo a psychika ostávajú v strehu a nasadení, vo vyčerpávajúcej pohotovosti. Takáto neistota môže byť stresujúca a vyvolávajúca úzkosť.
Trnavská župa chystá linku psychologickej pomoci ČítajteV bežnej miere stresu sú ľudia schopní prispôsobiť sa situácii. Pokiaľ stres spôsobí príliš intenzívnu úzkosť alebo trvá príliš dlho, tá začína byť pre telo a psychiku záťažou. Môže priniesť znemožnenie využívať bežné mechanizmy zvládania stresu a taktiež človek reaguje intenzitou a škálou emócií, ktoré u seba bežne nepozoruje, ako napríklad plačlivosť, hnevlivosť, reaguje podráždene. Ďalej, nedokáže sa sústrediť a racionálne uvažovať. Taktiež sa nadmerný stres môže odrážať v telesnom fungovaní napr, nespavosťou, búšením srdca, zrýchleným plytkým dýchaním, pocitom na vracanie a závratmi, bolesťami na hrudníku a migrénou. Najviac si pomôžeme ak už preventívne a priebežne uľavujeme svojmu telu od napätia. Tým udržíme svoje telo a psychiku v kondícii aj pre potenciálne záťažové dni. V tejto prevencii sú najdôležitejšie priebežné primerané ventilovanie emócií a úľava od telesného napätia najmä príjemnými telesnými aktivitami napríklad masáž rúk od partnera, škrabkanie, ale aj počúvanie hudby, prezeranie fotografií atď. Pokiaľ je vnútorné napätie príliš veľké, v psychologickej praxi sa odporúča cvičiť vedené relaxácie, relaxujeme vždy v kľudnom prostredí, eliminujeme všetky rušivé podnety. Najčastejšie techniky sú autogénny tréning a progresívna svalová relaxácia. Obe sú dostupné na internete.
Rýchlou pomocou pre uvoľnenie napätia je zatlačenie prstov do dlaní na 10 sekúnd, uvoľníme a uvoľnený stav s rukách si uvedomujeme po 20 sekúnd, cvik opakujeme. Podobnou verziou je zatlačenie chodidiel do zeme, taktiež zaťatie sánky s rovnakým intervalom napnutia a uvoľnenia ako pri dlaniach.
Technika motýlieho objatia (butterfly hug) spočíva v prekrížení rúk v zápästí, dlane smerujú k telu. Dlane priložíme na ruky pod ramená, v prirodzenej polohe ako by sme sa objímali, pomaličky zdvíhame prsty a striedame ruky, ako jemný pohyb motýlích krídiel, prípadne, môžeme jemne na miesto dopadu prstov poklepnúť.